Počas dvoch rokov pandémie mozgu som sa ani raz nevysmieval, či inak neznevažoval tých, ktorí sa či už testovali alebo očkovali. Testovaniu som sa síce raz nevyhol, to je fakt, ale inak som ho považoval a aj považujem za zbytočný krok, ktorý absolútne nič nerieši. „Maximálne“ zanechá nejakú zdravotnú stopu. Nesiem si „pamiatku“ na „dúšok […]

Priznám sa, že pred poslednými prezidentskými a parlamentnými voľbami som chodil ako tiger v klietke a úplne vážne som premýšľal „KOMU to hodím.“ Pri oboch voľbách síce „moji“ kandidáti“ neuspeli, ale mám aspoň čisté svedomie, že za výsledok v oboch prípadoch nemám diel viny… Alibistické? Nie! Myslím, že krajne realistické. Nechcem […]

Pri „sankčnom“ pílení si konára pod sebou a návrate (nepotrebujeme ani stroj času) do 18. Či 19. Storočia, sme priam s propagandistickou vytrvalosťou konfrontovaní s mantrou, ako je proti Rusku celý svet Kto je to celý svet? „Bombová demokracia,“ ktorá hľadá zbrane hromadného ničenia tam, kde sa nenachádzajú a popritom zbombardujú, preventívne […]

„Pssst, človeče, to som ja, Veľký brat, zavri oči som tu, aby som sa o teba postaral, aby si mal istotu bezpečia!“ Hodilo by sa, že? Ani netušíme, že už sa ten Veľký brat vkradol, že už je medzi nami… Nerobím a ani som nerobil zo seba nejakého „lúmena“, ale akýkoľvek, čo i len náznak cenzúry, blokovania, je mi skutočne protivný . ˇAno, priznávam, […]

Na úvod mi dovoľte začať jednou osobnou spomienkou z roku 1998, keď o sebe jeden z ľavicových poslancov vtedajšieho parlamentu tvrdil, že je autorom slova „zvolebnieva sa“., ako procesu približovania sa volieb. A kto mu dokáže opak, má u neho fľašku. Zhodou okolností som mal ako záložku vystrihnutú krátku správu z roku 1994 s nadpisom „Pozvoľna sa zvolebnieva?“ […]

Ak dovolíte, začal by som malou spomienkou! Ešte v roku 1997 som v mojich novinárskych začiatkoch išiel pracovať do jedného nemenovaného denníka. Nevedel som čo sú zač (noviny) ale bol som „denníkár“, čo bolo v ten moment najdôležitejšie. Malo to výhodu, že mi ako rodákovi z dvojjazyčného prostredia „ pristávali“ na stole v redakcii všetky „kauzy […]

Akousi previazanou nádobou sa stala klíma v spoločnosti. „Hviezdy“ c19 televíznych obrazoviek a iných „médií“ si zrejme vybrali oddychový (útekový?) čas, máme tu za vagóny rusofóbie, nálepkovania sa a „citlivé“ vnímanie jedného z ústavných činiteľov SR. Citlivo sme vnímali pred rokom 1989, keď pomaly ako hodiny klavíra bola každú chvíľu […]

Ako sa už na Slovensku stáva dobrým zvykom, keď problém nemáme, tak si nejaký vyrobíme. Vyrobili sme si „problém“, kto nás to vlastne oslobodil: Rusi? Ukrajinci?. Priznám sa, že osobne mi je to jedno! Keby to boli aj Marťania, aspoň vnútorne im vďačím za každé mierové ráno, mierové lúče Slnka! Patrí osloboditeľom moja vďaka a je skutočne jedno, akú mali […]

Priznám sa, že s radosťou sledujem vývoj uvoľňovania po C19 a s ešte väčšou radosťou situáciu okolo zrovnoprávnenia neočkovaných občanov SR, ktorí sa stretávali s nápisom, ktorý mohol evokovať dobu nie tak dávno vzdialenú : VSTUP LEN PRE … Za celý čas doslova hystérie okolo c19 som nikomu nebral a ani sa žiadnym spôsobom nevysmieval z toho, keď sa testoval […]

Nechcem nikomu kaziť radosť z jeho videnia sveta, ale dnešný deň s honosným názvom :“Deň zápasu za ľudské práva,“ je skutočne dňom nahliadnutia si do duše. Pokiaľ to čitateľom nebude vadiť, nahliadnem si máličko aj do svojej…. Posledné dva roky sme tu mali nejakú pandémiu. Nie, nerobím si srandu, ale pripadá mi to skôr ako PANDÉMIA […]