život

Priznám sa, že pred poslednými prezidentskými a  parlamentnými  voľbami som chodil ako tiger v klietke a úplne vážne som  premýšľal „KOMU to hodím.“ Pri oboch voľbách síce „moji“ kandidáti“ neuspeli, ale mám aspoň čisté svedomie, že za  výsledok v oboch prípadoch nemám diel viny… Alibistické? Nie! Myslím,  že krajne realistické.  Nechcem vypočítavať všetko< čoho sme sa „vďaka“ vláde „zmeny“ dočkali… Len jednu vec! Posledné mesiace sme zo všetkých strán atakovaní  protiruskou hystériou, nejakých „sankcií“ je tu pomaly viac ako vody v Dunaji. Jednou z nich sú energie. Nikde som nečítal pochvalné ódy vlajočkárov na sankcie, že  znižujeme „závislosť“ od Ruska. Nečítal som a ani inak sa nedozvedel o ich radosti, ako budú konečne slobodní, ako si za energie poriadne piplatia.

Populizmus či „pokus“ o vtip?

V polovici februára 2022 nám ministri Sulík a Matovič  predstavili vraj veľkú vec, ktorou mala byť  dohoda s elektrárňami na Slovensku, ktorou mali byť  do roku 2024 zastropované ceny elektriny. Vcelku príjemná vec aj pre vlajočkárov.  Aj tí si vydýchli, život ide ďalej… Ale začiatkom augusta 2022 sme sa  od regulačného úradu zrazu zrazu dozvedeli, že  nám cena elektriny vyskočí  v priebehu krátkeho času  minimálne  o 150 %.  Samozrejme počúvame  nesmierne „poučné“ rady ako ušetriť.  Statusovú úľavu od jednej koaličnejn poslankyne o radosti  z toho, že nemá radiátori, „odporúčanie“  od jedného vládneho činovníka, ktorý sa rozplýval blahom z toho, akú „ranu“ zasadíme  Rusku pri  znížení teploty v byte napríklad o jeden stupeň. Príslovie, porovnávajúce politikov s národom aspoň tu na Slovensku vyznie veľmi zle pre národ, ktorý si pod vplyvom všelijakých ekologických harakiri  vyberá k tomu  existenčné ekonomické harakiri….