život

Udreli letné horúčavy  a Vírus začal  byť nervózny. Toľko sa s ním  v laboriách  natrápili, kým ho dostali do konečnej  podoby. Každý o ňom vedel, že existuje, avšak nikdo ho nevidel(nepodarilo sa ho izolovať). A tak v zimných mesiacoch „kosil“, s hrdosťou na seba sa pozrel do zrkadla a pôžitkársky mľaskol. „To bolo obetí! Najmä dôchodcov, či   chronicky chorých pacientov.“ Pri dôchodcoch ani nemal veľa roboty: ich psychika bola dlhodobou izoláciou oslabená a(Vírus sa zlovestne pousmial) a trápilo ich množstvo chorôb. Ako vieme, vyše 90% chorôb spôsobuje psychika. A tá je u nich (dôchodcoch )krehká Vírus  si opäť pôžitkársky mľaskol, z tabatierky na stole vybral cigaretu a po jej zapálení si z nej pôžitkársky  potiahol. Otočil sa a pozrel na Chrípku, ktorá sa strácala vo veľkej koženej klubovke. Bola smutná, štvalo ju, že ide do úzadia a nemá taký marketing ako Vírus. Kým ona vyprodukovala pár bežných epidémii, ktoré ani nestáli za reč, Vírus postavil do pozoru celý svet. Pozerala na jeho zachmúrenú tvár, periférne sledovala  v televízii správy, kde sa práve venovali nejakému protestu proti Vírusu a drastickým opatreniam proti jeho šíreniu. Musela s uznaním priznať, že mal (Vírus)  fakt lepší  marketing. Videla správy z nemocníc, ktoré (vraj) praskali vo švíkoch, videla mrazáky na mŕtve telá vraj obetí Vírusu… Do čoho obaja vkladali nádej bolo očkovanie. Ľudí nepresvedčia reči o potrebe dbať na svoju imunitu. Ľudia chcú RIESENIE. A tou je práve vakcína. Za rok bola na svete, schválená Liekovou afgentúrou Únie republík na núdzové použitie. Ale to ľudí  nezaujímalo. Bez  ohľadu na riziká išli dobrovoľne pod ihlu a nechali si vstreknúť do tela niečo, o čom ani vedci nemali potuchy, čo v organizme spôsobí. A tak za pár mesiacov po začiatku očkovania sú prípady krvných zrazením, infarktov. A zodpovední sa krútia ako hadice, cez ktoré ide silný prúd vody a ľudí chlácholia… Omieľajú neustále svoju mantru, že očkovanie prináša viac benefitov, ako rizík. Ale, a tu sa Vírus zatváril,  až sa ho  aj Chrípka zľakla, mal v sebe aj ľútosť nad tým, aký šialený program vymýšľa „elita“, ktorou sa titulujú boháči sveta. Vraj „ľudia nebudú nič vlastniť a budú šťastní…“  Vírus sa ironicky uškrnul, zmenil sa na obláčik a aj napriek vražednému júnovému Slnku, ktoré mu nerobilo dobre, sa išiel vyvetrať, pozrieť na ľudí, čo robia, ich utrhnutosť z reťaze, keď posedávajú na terasách reštaurácii pod slnečníkmi a v duchu sa modlil za čo najskorší príchod chladnejšieho počasia…