život

Je 5.30 ráno. Ako každý deň idem s pariacou sa kávou na balkón. Vyberiem zo škatuľky cigaretu, zapálim a pomaly, priam lačne do seba vtiahnem prvý šluk. S úľavou a nebeským pocitom úľavy z prebúdzajúcich sa mojich nervových receprtorov, ho vydýchnem. Pozriem na nebo, ktoré je v iné rána modré, avšak dnes je popretkávané čiarami, kde mi len oko dovidí. Vidím aj Slnko, pred ktorým je tenký závoj, ktorý má zrejme tlmiť jeho lúče. Časť ľudí týmto čiaram hovorí aj „kondenzačné“ čiary. Spomeniem si v ten okamih na jednu televíznu reportáž z roku 2007, ktorá prvýkrát hovorila o chemtrains. Samozrejme, že oficiálne kruhy nič nevedia, nič nepočujú. Ako „bonus“ bolo v reportáži spomenuté tuším prvýkrát zloženie týchto kondenzačných čiar. Obsahujú dosť chemikálii. Niečo ako malá periodická sústava prvkov. Človek si v tú chvíľu pripadá ako potkan, ktorý je svedkom začiatku potkanieho dňa.

Výsmech „kráľov“?

Na matičke Zemi sme už zažili kadečo. Mali sme tu vojny, živelné pohromy a iné… Musím povedať, že ďakujem osudu, že sa mi tieto vyhli. Je ale skupina ľudí, ktorí chcú len jedno: OVLÁDAŤ ľudí. Tu jeden sebestredný, velikášsky miliardársky panáčik vyhlási, že digitálna identita bude vstupenkou na využívanie služieb, ktoré človek potrebuje k životu, potom ten istý panáčik začína mudrovať, že je ľudí akosi veľa a „treba s tým niečo robiť“. A v tom období prišiel aj s matematickým vzorcom, ktorý mal byť určitou barličkou ako na to. Ak použijem ostrejšie slová, tak koľko ľudí treba eliminovať, aby to matička Zem zvládla

Vírusy, nástup!

A ten istý panáčik, ktorý hovoril o preľudnení, začína ponúkať vakcíny na záchranu života pred „strašným“ vírusom. Paradox, nie? O čom to vtedy kovidové strašenie bolo? Skúša sa opäť? Avšak úplne „náhodou“ celý humbuk okolo nejakej vraj nákazy začal v čase, keď sa jednalo o Pandemickej zmluve!

Ak parafrázujeme citát Mudr.Hnízdila, tak „ covid bol o o tom, že kadý z nás ukázal svoju pravú tvár, odhodili sme masky…“

Šušťavé a cvengavé

Priznám sa, že som sa musel pousmiať, keď jeden chlap chcel zaplatiť v Lidli kartami a neúspešne. Skúsil prvú kartu, druhú, tretiu a nič…. Terminál bolo v poriadku, ale karty…. Rozčúlený, nechal plný nákupný vozík v predajni a rýchlym, krokom odkráčal. Z vozíka na mňa „žmurkali“ štyri veci a v ruke „dvadsaťeurovka“…. Vtedy som si len v duchu povedal, že hotovosť človeka nezradí, technika kedykoľvek. Pri hotovosti môže „zrada“ nastať, keď sa nejaký magor rozhodne prepadnúť vás… Prípady, keď sa vraždilo pre 2O SK(0,663 € )či 10 €, ktoré dostali s nepríjemnými zraneniami chlapíka do nemocnice, sú toho jasným dôkazom!

Je 10.37 hod. Opäť som na balkóne, cigaretka v ruke, dopíjam kávu z rána. Raňajšie „kondenzačné“ čiary zmizli, aby ich vystriedali ďalšie a tentokrát v hojnejšom počte. Dnes je vari potkaní deň?