Bývalý diktátor sa nervózne prechádzal po kancelárii sem a tam. Ruky za chrbtom, rýchle dýchanie, na čele studený pot. Nie, neboli to príznaky srdcovej nepohody, bol to iba obyčajný strach. Pozrel sa do zrkadla. Videl v ňom tvár pribratejšieho človeka s už nezmazateľnými kruhmi pod očami. Nie, nič mu nebolo, “len” chcel vládnuť, chcel aby sa ho ľudia báli. Táto trauma v ňom ostala ešte zo školských čias, keď sa s ním nechcel nikto kamarátiť, všetci ním opovrhovali….
Na jednej z tlačoviek do seba ládoval pukance, teraz sa vrátil z krajiny Galského kohúta. “Len dúfam, že tentokrát som trafil tú správnu vilu, ktorú si tam mal jeden potentát súčasnej vlády kúpiť,” zašomral si. Nezabudol na debakel, ktorý utŕžil pred jednými voľbami, keď oblepil v krajine Galského kohúta jednu vilu, ktorá mala patriť niekomu inému ako tvrdil vo videách, ktoré zaplavili sociálnu sieť “knihu tvárí”. V ten okamih pri spomienke na tento debakel opäť cítil kropaje potu, ktoré mu stekali po chrbte. Aj pri návšteve v krajine Galského kohúta sa ešte ako diktátor potil. Aby zakryl svoje rozpaky, dal vtedy “k dobru” historku o tom, ako na ňom jeho dcéra trénovala strihanie bábik. Smiať sa nesmial nikto, len prezident hostiteľskej krajiny si nepozorovane zaklepal na čelo…
Bývalý diktátor sa trpko pousmial a dal sa do štúdia predvolebných prieskumov, ktoré mu jasne odkazovali, že “jeho” koalícia – zlepenec strán by sa do parlamentu Republiky nedostala… “Muším niečo vymyslieť,” sykotom hovoril cez zuby. Čo by to malo byť, tak to v tú chvíľu nevedel…
Celá debata | RSS tejto debaty