život

Smiať sa či plakať? Posledných desať rokov hľadám odpoveď na otázku:”Aké hodnoty má únia prezentovať? Čo nám priniesla Určite boli aj pozitíva, ale osobne vidím hlavne tie negatíva… ale poďme po poriadku:

Môj bývalý spolužiak je z mesta, kde bola minimálne od roku 1969 tradícia výroby cukru. Stál tam v rámci ČSS(F)R a neskôr SR najmodernejší cukrovar v SR. Jeho vybudovanie stálo “maličkosť” : nejakých 250 miliónov Kčs. i EK  po našom na výrobu cukru stanovila kvôty. A nakoľko vlastníkom cukrovaru v rodnom meste môjho spolužiaka bola nie výrobná, ale obchodná spoločnosť (zameraná hlavne na zisk), táto prijala ponuku vzdať sa svojich kvot na výrobu cukru za cca 750€ za tomu. Čo to znamenalo? Cukrovar išiel ku dnu. A keď sa na internete objavilo video z búrania komína tohto cukrovaru, bývalý spolužiak si povedal, že z Bratislavy do svojho rodného mesta nebude chodiť autobusom.Prečo? Vždy pred rodným mestom ho ako poznávacie znamenie vítali komíny cukrovaru a priestor na ktorom stál  sa  po jeho  zbúran aj s komínmi zmenil doslova a do písmena na holú pláň. Odvtedy uplynulo skoro 20 rokov a toto  jeho predsavzatie stále trvá…

Ako chutí Európa? Sladko? Kyslo?

Doteraz si pmätám, ako sa po vstupe SR do EÚ o dušu pílili hraničné závory, padali vzletné frázy(najjemnejšia o slobode pohybu)…. Hovorilo  sa o “vyspelých demokraciách”. Kontroverzné účinky vstupu Slovenska sa prejavili na  juhu SR – prezývanej aj obilnica SR i hneď niekoľkými spôsobmi:

Ako huby po daždi začali zanikať družstvá. Ešte v 90. rokoch minulého storočia bolo  pri ceste vlakom od Komárna vidieť  skoro v každom dvore aspoň jeden fóliovník, v ktorom sa pestovali buď paradajky, papriky či kvety. S blížiacim sa letom sa lány polí začali sfarbovať priam do zlata. Vietor sa iba pohrával s obilím…. Dnes? Fóliovníky sú preč, namiesto obilia máme na mnohých miestach  síce žltú farbu, ale od repky olejnej. Z roľníckych družstiev, ktoré boli skoro v každej dedine ostali ruiny. A výbehy,  v ktorých boli kravy, sú dnes plné  buriny či sutíny z rozpadávajúcich sa kravínov… Únia sa zmenila (bola nim?) na spolok, ktorý začal zasahovať do každej oblasti života. Úsmevne od zakrivenia banánov až po (pre vodičov menej úsmevne) zákaz spaľovákov…

Žijeme ešte na Slovensku?

 Otázku hodnú Hamleta si kladiem vždy, keď vychutnávajúc kávičku v “mojej” kaviarni, do ktorej občas zájdem, pozerám cez  veľkú sklenenú stenu na uličný ruch. Túto otázku si kladiem, keď vidím  obchod,  ktorý má  iba jediné označenie “flowers experts”. Otázku si kladiem, keď vidím “barber shop”. Otázku si kladiem, keď namiesto “porada” počujem “meeting”. A ako “bonus,” keď počujem slovo “bike”. Význam týchto slov viem a aj keď nepatrím medzi jazykových puristov, dávam si  otázku z medzititulky, nakoľko slovenský jazyk ponúka ekvivalenty týchto slov, ktoré nás nenútia používať len tieto – anglické… A či (ne)chceme, tak EÚ nás v tomto len utvrdzuje….

 Modernosť? Skôr cesta k blbosti!

Osobne pozorujem, že vstupom do EÚ sme sa akoby utvrdzovali a od novembra 1989  sme začali) v snahách byť moderní doslova a do písmena aj cez mŕtvoly. Vraj modernosťou sa stalo mať najnovší dotykový telefón, platiť čo najviac kartou, hodinkami či mobilom. Využívať čo najviac internetbanking a nechať si jeho prostredníctvom  vybieliť účet…

Školstvo  sa zrejme radí medzi odvetvia, ktoré  ako oblasť, od cca 1990. roku  prebieha reformami, potrebuje zrejme reformu reforiem. Ako som nedávno počul:”Čím je národ blbší, tým je ľahšie ovládateľnejší.                    

Akoby epilóg?

Na sledujúce video (horúce  hlavy, zamyslite sa nad jeho obsahom a nie kto ho nakrútil)  netreba žiaden komentár! Úsudok o jeho obsahu a o “hodnotách” si urobte sami.  Ľudské psy a trans deti. Toto je odkaz Slovákom z bruselského PRIDE (youtube.com)

Hodnoty, kde ste?