život

V SR sa hráme na objektívne médiá. Hráme sa tu, respektíve niektorí si osobujú rolu inkvizítorov a podsúvajú ľuďom dojem, akoby v tomto parlamente či vláde sedeli odsúdení ľudia. Prezumcia neviny sa stala pojem neznámy, ale dôležité je podprahovo ľuďom podsúvať že zrušenie nejakej inštitúcie ohrozí právny štát. Osobne sa pýtam: posledné tri roky sme tu mali čo?

Ale „plebs“ na námestiach súhlasne kričí, že tí a tí by mali vypadnúť. Stavím sa, že možno 20 percent z nich vie, o čo v tejto otázke skutočne ide… Ale hlavné pre nich zrejme je sa dobre vykričať a niečo zhrabnúť za účasť. Na internete  aj sociálnych sieťach koluje suma v €, ktorú by mali dostať za tento svoj „boj“…

Ako sa drží druhému taška?

Jeden z prezidentských kandidátov sa zastrájal, že keby bol predseda vlády, tak je zaštepených polovica obyvateľov SR.  Ďalší z prezidentských kandidátov sa vo svojich … videách delí zrejme zo svojimi skúsenosťami ako správne niesť druhému tašku. Predsedom opozičnej strany v Dubaji spoluchlípe bar (o tom sa už nehovorí…).

Mali sme tu pandémiu. Kladiem si otázku, či medicínsku, alebo mozgovú. Je už nepopierateľné, že „niektorí“ zabudli pri svojej hre na právny štát na jednu “ NEPODSTATNÚ“ maličkosť: ZÁKONY či ÚSTAVA tu tieto tri roky dostávali tak do zubov, ako v doterajšej histórii SR ešte nie… Pri svojej „hre na  objektívnosť“ by sa, či už printové alebo iné médiá, mali zaoberať PANDEMICKOU zmluvou s WHO. lebo ak si niečo zaslúži pozornosť, je to práve táto otázka… Keď ju zanedbáme, môžeme sa jedného krásneho dňa zobudiť a pri čakaní v rade na povinnú včeličku zistiť, že sme sa pekne zahrali na osobné slobody. že už tieto nemáme. A žmoliac vo vrecku smartfón či iný „výdobytok“ mobilnej komunikácie vo vrecku zistiť, že sa z nás stali úplne…(doplniť podľa želania).