život

V to stredajšie ráno mal Diktátor zlú náladu. Cestou na ÚV  videl, ako nad riekou, pri ktorej leží hlavné mesto Republiky,  poletuje postava šaša z balónov a,  ako sa z telefonátu ministra Ušatého dozvedel, mala jeho  tvár. Rozčúlenie druhé prišlo,  keď od vchodu do areálu ÚV videl z auta,  pred v novembri zavarenou bránou kopu, ktorú  na vlečku nahadzujú  lopatami robotníci. A bola to kopa hnoja… Prišiel do svojej kancelárie, tašku a kabát hodil do kresla, išiel k svojmu stolu a poriadne po ňom buchol. Vidiac lajstrá, čakajúce na JEHO podpis, ktoré roztriedené v obaloch pri jeho  údere nadskočili, mu na okamih zlepšili náladu.  Ozvalo sa slabé zaklopanie na dvere, ktoré sa ticho otvorili a ako zmoknuté sliepky vošli ministri Duch Svätý a Ušatý. Diktátor na nich so zamračenou tvárou pozrel a so sociopatickým potešením si vychutnával rinäúci sa pot  z ich tvárí. Keď mu minister Ušatý oznámil, že  pred vchodom do budov ministerstiev boli reťaze,  nasrdený Diktátor naberal rôzne  odtiene farieb, z ktorých  dominovala červená. Keď to vyzeralo, že ho už – už porazí, minister Ušatý len slabým hláskom zaševelil:“Ale má to na svedomí exminister  Drakon. Diktátor sa s vypleštenými očami posadil  do klubovky a lapajú po dychu z tašky vybral knihu o plynových maskách a začal si v nej listovať. „Keď si tí nevďačníci, vrátane ministra Teplého rožka nevážia jeho úsilia, postará sa, aby ľudia  nosili plynové masky ako ochranu proti vírusom,“ zahundral si viac-menej pre seba. Ministri Duch Svätý a Ušatý v úctivom predklone cúvali k dverám, ktoré  rýchlo otvorili a s ešte  väčšou rýchlosťou za sebou zatvorili….