život

Prichádza  potichu, udomácňuje sa v našich mysliach, cíti ho skoro každý z nás! ČO? KOHO? Strach. To „Veličensto“, ktoré vidíme skoro každý deň v televízii a ktoré nám nepriamo povie, že sa zmena zmeny už opäť zmenila. Špachtličková „serenáda“, ktorá niesla také honosné pomenovanie „celoplošné testovanie“ bola vlastne priloženým nožom pod  krk s názvom „dobrovoľnosť“. Chcete ísť do práce? Modrý papierik vás má spasiť! Má byť vraj „vstupenkou“. (Či  bolo pod tým slovom myslené nebo, to je  mi záhadou!)

Rebel proti svojej vôli

Na internete kolovalo video z „odberovej“ miestnosti, na ktorom ženský hlas požaduje  predloženie príslušných  dokumentov, ktoré príslušných pracovníkov tohto miesta oprávňujú   na zákrok (v tomto prípade sú to výtery z nosa). Samozrejme,že  príslušník štátnej polície sa po tejto jej žiadosti utekal skryť. Zrejme profesionálny vojak sa po zopakovaní jej požiadavky skryl za plachtu, za ktorou sa zrejme nachádzali pracovníci tohto odberového miesta. A tak sa autorka videa stala (nechtiac) REBELOM proti svojej vôli…

Špajlové orgie?

Národ sa opäť postavil do radu. Vraj disciplinovane čakal, kým mu zistia  špajličkovým výterom z hrdla(vraj spoľahlivými  testami) či (ne)má vírus. A čírou náhodou sa tak deje na jeseň!!! Osobne na  takéto náhody neverím!!!

Blau macht frei?

Modrý  papierik (vraj) certifikát sa má podľa Matelka  I. stať priepustkou na slobodu. Skôr mi to pripadá ako súčasť hystérie, že sa ľudia (hlavne) bez príznakov, taktiež aj tí, ktorí nemuseli (dôchodcovia), postavili do niekoľkohodinových radov, aby  (niektorí) z nich ujúkali a výskali a rukou si otierali každoročný jesenný soplík, že sú negatívni a majú modrý papierik, ktorý im bude síce na dve veci, ale v tú chvíľu to vôbec nebolo zaujímavé…

Ďalšie frčky právu?

GDPR- tieto štyri  tajomné písmenká dostávajú zabrať aj preto, že sa za nimi skrýva ochrana osobných údajov. A nielen ona dostáva na Slovensku poriadne zabrať! Videl som ten modrý lístok, ktorý mi v prvý okamih pripadal ako slušná záložka do knihy, bez pečiatky, podpisu, kto vyšetrenie (výter z hrdla) vykonal. Pokiaľ by niekto pociťoval (neprajem to nikomu) po tomto zákroku nejaké ťažkosti, môže ísť reklamovať viete kde!!! Ani by nevedel, kto sa mu rýpal v hrdle… A to ani nehovorím o otázkach, ktoré budú doprevádzať nákup  posledne použitých testov a ich kvalitu ešte nejakú dobu!!! Tak sme sa dostali do situácie, že akýsi modrý „certifikát“ má byť nejakou „vstupenkou“  na slobodu…  A to ani   nehovorím o noži pod krkom, ktorí ľuďom dali niektorí zamestnávatelia, ktorí, robiac si zo Zákonníka práce trhací kalendár ich nahnali na špachtličkovú „šou“. O pár dní tu máme 31. výročie novembra 1989

Je čo oslavovať?

Odbočím:

Dva roky vydržal mýtus o „spontánnosti“ novembra 1989. V roku 1991 vyšlo prvé vydanie knihy Miroslava Dolejšího : “Analýza 17. Listopadu 1989.“ Približne od roku 2008 môžeme hovoriť o „spievaní“ Ludvíka Zifčáka alias Martina Šmída, „zabitého“ študenta  vtedajšou Verejnou bezpečnosťou počas  jej zásahu v novembri 1989. A to vrhá na spontánnosť  novembrových udalostí iné svetlo…  Máme sa skutočne lepšie, ako je nám to podsúvané (najmä) z mainstreamu?

Je  čo oslavovať?

Vie pravá ruka, čo robí ľavá? (Ako sa žije v hystérii IV)

Deň, keď (nad testovaním? ) aj nebo plakalo! (Ako sa žije v hystérii V)