život

Obľúbeným ciachovaním sa stalo na Slovensku slovo „fašista“ (inak aj fašoun, nácek či  nazi).  V Slovníku cudzích slov to zrejme bude v budúcnosti uvedené ako slovo, ktoré má označovať človeka, ktorý si „dovolí“ nesúhlasiť s určitými vecami a mať na ne iný názor. Búrlivá debata (ne)politického rázu sa rozprúdila pri šekoch. Donekonečna sa papagájovalo o nejakej symbolike a zapálení  s(d)olaris sa išli slovne pretrhnúť od snahy, ktorí z nich čo najpresnejšie spapagájuje vetu, čoho sú tie  „tajomné“ čísla symbolom.  „Dôkazy“ boli vytvorené, lynč sa mohol začať… Je smutné, že sa nekričí, že vôbec existujú v SR rodiny, ktoré sú vôbec na finančnú podporu  od  KOHOKOĽVEK odkázané, sa pri budovaní „krajších zajtrajškov“, už nevidí… Považujem za zbytočné opisovať výlevy zástancov  a iných „náckobijcov“, ktorý  „bojujú“ za akúsi chyméru  za výdatnej podpory názorovo spriaznených médií, ale pritom by názorového oponenta najradšej… z povrchu zemského.  A dokonca(čomu sa osobne zo 10rokov vyhýbam) je útočenie na zdravie či rodinu protistrany. V tomto solaris dosiahli absolútne dno svojimi reakciami na status Mariana Kotlebu, ktorým si pripomína  výročie úmrtia svojho otca, ktorý mal  zomrieť pre nepodanie mu lieku približne za 8 €. A reakcie?  Podľa „diskutujúceho“ s nickom koruki.exe „nech sk.pe aj on po..baný fašista.“ Pre mňa osobne sú takéto reakcie nepochopiteľné, či sa jedná o Kotlebu alebo  nie.  Aj členovia mafie sa držali nepísaného pravidla, že do svojich sporov neťahala rodičov a deti!  A pokiaľ sa pri KOMKOĽVEK sa budú takéto  „reakcie“ si položím otázku :“Je Kotleba fašista?“