život

Banky sú tie odporné inštitúcie  v murovaných pobočkách, s úlisnými zamestnancami, ktorí, sami s nožom na krku v podobe blbých mesačných plánov s ponukami x hypoték, spotrebných úverov či napríklad  aj kreditiek, sa vás pri jedinej návšteve pobočky snažia presvedčiť, že  napríklad kreditka je váš sen, bez ktorého  nemôžete existovať…

Náhodou predsa môžete zatúžiť po mokasínach za 500 € a taká rezerva sa predsa môže hodiť? Nie? :))) Osobne patrím do príjmovej kategórie ľudí, ktorí síce majú určitý príjem, ale nevyskakujú! Aj si to nemôžu dovoliť a vlastne ani nechcú.   Snažím sa držať hesla, že sa človek musí prikrývať perinou, na ktorú má. Mám odpor k peniazom – považujem ich za nutné zlo. A o odpore k bankám ani nehovorím. Priznám sa, že pred návštevou pobočky „mojej“ banky mám v žalúdku  nepríjemné pocity… Tento pocit sa zmenil na hnus po mailovom ozname, ktorým sa k výpisu z vlastného osobného účtu dostanem LEN prostredníctvom internetbankingu!! Čo mi potvrdila aj pracovníčka na pobočke. Po  mojej námietke, že internetbanking pre mňa nemá ZMYSEL, lebo všetky platby mám nastavené a tie dve- tri platby mimo nastavených zvládnem zaplatiť aj na pobočke, ma naveľa informovala o možnosti zasielať  výpis z účtu poštou. A tak čakám! Júl sa onedlho prehupne do svojej druhej polovičky a mne „moja“ banka neráčila poslať poštou výpis z účtu za mesiac máj!!!  A hoci nie som Ralf, asi prenesiem. Jednoducho po dôkladnom štúdiu všetkých úskalí zakladania účtu v jednotlivých bankách, žijem ešte v naivnej  miere, že ešte nájdem banku, v ktorej budem spokojný…