život

Sledujúc rôzne weby som naďabil aj na myšlienku, prostredníctvom čoho by človek(keby mal tú moc) mohol ovládnuť štát (napríklad Slovenskú republiku). Neviete? Prostredníctvom pôdohospodárstva a mládeže. Ľudia  budú vždy potrebovať jesť a mládež? Hm, čím  je, prepytujem, blbšia, tým je ľahšie ovládateľnejšia… Skôr ovláda novinky  v oblasti mobilnej komunikácie, ako napríklad vznik SR !!! (Vypočuté z rozhovoru v električke) Vráťme sa k tým potravinám! Za myšlienku Vladimíra Mečiara cca. z roku 1990, aby ľudia kupovali slovenské  výrobky zožal vtedy posmech zo strany federálnych, českých, ale aj slovenských orgánov.  Ale, v tom čase, sme na tom  boli so sebestačnosťou v potravinách o „niečo“ lepšie. Po 30. rokoch hrania sa na slobodu, budovania kadečoho, sebestačnosť SR v potravinách dosiahla  približne 38 percent!!! Dovážame o dušu spasenú a pomaly obed varíme s atlasom sveta v rukách, aby sme si vedeli pozrieť, kde napríklad leží Čína, odkiaľ pochádza cesnak, či také Nemecko, odkiaľ  pochádza maslo, zabalené v obale firmy Rajo…A napríklad tieto dve komodity si vieme na Slovensku v pohode dorobiť… Približne v roku 2016 mali obchody s potravinami za povinnosť  veľkým oznamom vpravo  pri vchode do obchodu informovať o percentuálnom podiele potravín zo Slovenska v jednotlivých položkách svojej ponuky. Čo myslíte, na čí popud tento oznam zmizol? Skúsme hádať? Najnovšie  sa vedeniu Európskej únie (už štátu?)) nepáči zákon, ktorým vláda Slovenska prejavila tú „drzosť“, že si „dovolila“ zvýhodniť domácich slovenských potravinárov, čo  má byť pre  zahraničných výrobcov vraj diskriminácia! Nemožno predsa dopustiť, aby sa zvýšil percentuálny podiel potravín od slovenských výrobcov… Podľa minuloročného vyjadrenia bývalej ministerky  Matečnej :“ „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) sa dlhodobo snaží, aby podiel slovenských potravín na pultoch bol čo najvyšší. Keďže nezanedbateľné množstvo spotrebiteľov sa pri kúpe potravín rozhoduje podľa reklamných letákov, od obchodníkov požadujeme, aby v letákoch mali potraviny a poľnohospodárske výrobky so slovenským pôvodom minimálne polovičný podiel.“Samozrejme, že sa zákon s takouto myšlienkou stretol s odporom obchodných reťazcov – dovozcov potravín zo zahraničia. Títo sa obrátili na Brusel s plačom, ako im zákon ubližuje, ako obmedzuje kadečo (aj zisky!)A Brusel  (EÚ je už štát?) dal vláde SR 3 mesiace  na nápravu. Je  to už niekoľká devina pri čele SR, ale pri tejto nemožno nedať otázku:“Staneme sa potravinovým smetiskom Západu?“