A roztrhlo sa nám vrece s reakciami na zadržanie šiestich „maloletých Rómov,“ ktorým mali „21. marca 2009 príslušníci polície na policajnej stanici v Košiciach ponížiť dôstojnosť, hanobili rasu, ublížili na zdraví, spôsobili duševné a telesné utrpenie a vyvíjali hrubý nátlak na šiestich zadržaných rómskych chlapcov.“ Nóó, ale to už s tými demokratickými výzvami preháňame, nie? Skúsme si teda predstaviť, akoby sa zrejme mali, podľa signatárov podobných výziev,  policajti správať.  Hovoríme stále o policajtoch najmä z regiónov, kde zemiaky na poliach dostávajú nohy, stromy v chránených územiach Slovenského raja sa samé  porúbu, či chatky sa samú otvárajú a osady vyrastajú na cudzom pozemku bez stavebného povolenia ako huby po daždi. Podobne berme v úvahu, že trestná zodpovednosť je stále (zrejme na škodu veci)  od 14. rokov.

Modelová situácia: Tlupa maloletých výrastkov (rasa nerozhoduje) prepadla na ulici za bieleho dňa (najlepšie  – tá sa  veľmi brániť nevie) dôchodkyňu. Zvalená na zem je okradnutá, dokopaná. A to si môže hovoriť o šťastí, že nedopadla horšie. Polícia bleskovo koná,  behom pár hodín sú zadržaní páchatelia. Čo čert nechcel, všetci  sú pod hranicou trestnej zodpovednosti. Policajti ich priviezli na stanicu, otvorili im úslužne dvere na autách a budove, ešte pre spestrenie chvíle zasalutovali, aby sa malí „dobráci“ príliš nenudili, či nebodaj nebáli prostredia na vyšetrovačke. Zdôrazňujúc, že je im to straaaašne trápne, nech sa výrastkovia nehnevajú, ale budú musieť (policajti) zavolať ich rodičov. Títo sa na policajnú stanicu dostavia v rekordne krátkom čase, svoje ratolesti hneď na mieste počastujú pár zauchami, vynikajúco spolupracujú s policajtmi, či s privolanou sociálnou kuratelou. Svojich výrastkov si za uši odvedú domov, kde si to s nimi ručne-stručne vybavia…