život

Nejaký vírus, ktorý robí celkom úspešne medzi ľuďmi na Slovensku neodôvodnenú paniku, zostavovanie (presnejšie lepenie) vlády, falošné, priam zimomriavky navodzujúce úsmevy predsedov budúcich koaličných strán, tak to je skutočne nevinná detská zábavka oproti pocitu zacestovať si do rokov, keď ľudia boli k sebe ľuďmi, bicykel vydržal na ulici nezamknutý dlhšie ako dve minúty, spolu s nákupom. V jednom nákupnom stredisku (po novom shoppingu, alebo ak chcete raja konzumu) si vždy pripadám ako Alenka v ríši divov. Okolo človeka zamračení ľudia, ktorí sa stráášne ponáhľajú, pri letmom pohľade do výkladu nejakého obchodu uvidíte kožené mokasíny „ iba´´ za 500€, ale v pohode… Až tu sa na človeka doslova a do písmena z diaľky usmieva logo žuvačky Pedro. Zvedavosť nedá, nohám netreba vydávať nejaké zvláštne pokyny… O chvíľu je človek pri stánku a tam plno sladkostí: pelendreky, čokolády a ďalšie. A medzi tou hŕbou sladkostí je aj… detstvo: viacvrstvové cukríky, ktoré musí človek po vložení do úst chvíľu v nich podržať, až potom ich začať cmúľať. Telom sa  z nich rozlieva slasť, oči pôžitkársky privreté a pred nimi detstvo, bezstarostné chvíle. Jednoducho pocit, ktorý v dospelosti človek zažije raz alebo dvakrát. A ja som vďačný za to, že mi bolo umožnené ten pocit práve dnes prežiť a zacestovať si v čase!!!