Martin Monestier: Historie trestu smrti Až po prečítaní tejto knihy som na polovicu zdesený musel uznanlivo prikývnuť nad tým, ako je človek vynaliezavý v otázke trestu smrti a vôbec v otázke spôsobovania bolesti svojim blížnym…

Zvieratá ako kati.

V 21.storočí to znie neuveriteľne, ale aj zvieratá sa dali využiť, a aj sa v hojnej miere využívali ako kati. Už sedem storočí pred Kristom bol asyrský kráľ Aššurbanipal známy tým, že odsúdencov na smrť nechal  hádzať obrovským dogám.  Využívané boli aj krokodíly, slony, kone alebo napríklad aj potkany. Tie boli jedným z najhorších mučiacich prostriedkov. Prečo? „Nahý odsúdenec pokľakne, je prikovaný  okovami okolo zapästí, členkov a krku. Do veľkého  hrnca s malým otvorom na dne je vložený potkan, ktorého sa odporúča nechať pár dní vyhladovať, aby bol divokejší. Potom je hrniec hermeticky  priklopený a pripevnený  odsúdencovi na zadok. Dierou na dne hrnca sa prestrčí žeravý  kutáč a potkan sa pred ním zúfalo snaží uniknúť.“ A keďže nemá kam, začne sa cez odsúdencov zadok pomaly prehrýzať na slobodu… Strašné, že?

Pokiaľ ešte vládzete čítať dozviete sa, že stáročiami priviedol trest smrti človek  priam do „geniality.“  Vešalo sa na šibeniciach, sťahovalo z kože, lámalo na kolese, napichovalo na koly, niektoré obete topili, iné varili vo vode, ďalšie upaľovali alebo stínali.
Ak sa chcete dozvedieť o starobylých praktikách trestu smrti viac, stačí sa bližšie pozrieť na životopisy svätcov. Svätého Bartolomeja stiahli z kože, sv. Marekovi utiahli povraz okolo krku a ťahali ho po uliciach, kým neumrel, svätej Agáte odrezali prsia, či sv. Ondreja popravili na šikmom kríži…

Poprava  uvarením?

Trest smrti bol v hojnej miere využívaný najmä Rimanmi. Spočíval v tom, že odsúdenec najčastejšie umieral v strašných mukách, keď ho oheň pomaly spaľoval. Odsúdenci na upálenie na hranici mali akú – takú „nádej“, že sa zadusia dymom, v tomto prípade sa previnilec mohol „dočkať“ akurát toho, že sa bude pomaly pri plnom vedomí opekať. „Vavrinec povedal až po dlhej chvíli katovi:Čo nevidíš, že už mám mäso na jednej strane dosť  opečené, obráť ma na druhú stranu. A keď ho obrátili  na druhú stranu, povedal katovi: Už je to dosť prepečené, môžeš ísť… Potom umrel.“ V Európe a na Strednom Východe sa však za obzvlášť tyranský spôsob popravy považovalo rozpílenie. Odsúdenca zavesili dolu hlavou, aby mal prekrvený mozog a dlhšie vydržal a od genitálií smerom k hlave ho postupne pílili.
Travičov za čias Henricha VIII. varili v kotloch, Turci sa zasa vyžívali v napichovaní na koly.  Popri takýchto praktikách sa zdá byť tak časté upaľovanie vlastne celkom humánnou popravou. Ale preskočme pár storočí a prenesme sa do našich končín. U nás bol trest smrti najčastejšie obesenie, zastrelenie. A od roku 1990  je trest smrti na území bývalého Československa zrušený. A ja môžem  po prečítaní tejto knihy dodať: CHVÁLABOHU. Verím, že si túto knihu prečítate s takým záujmom ako ja. Je vynikajúco napísaná zrozumiteľným jazykom, doplnená fotografiami, tabuľkami a vysvetlivkami. Jednoducho sa kniha Historie trestu smrti číta, aj napriek svojmu obsahu, vynikajúco.cc