Ako sa stať agentom

Ak dovolíte, začal by som malou spomienkou! Ešte v roku 1997 som v mojich  novinárskych začiatkoch  išiel pracovať do jedného nemenovaného  denníka. Nevedel som čo sú zač (noviny) ale bol som „denníkár“, čo bolo v ten moment najdôležitejšie. Malo to výhodu, že mi ako rodákovi z dvojjazyčného prostredia „ pristávali“ na stole v redakcii všetky „kauzy a kauzičky,“ ktorých sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským zopár našlo… Teda aspoň z pohľadu vtedajšieho  vedenia Ministerstva školstva SR… A po rozhovore s jedným vtedajším poslancom za jednu menšinovú stranu, mi vtedajší šéfredaktor dal otázku, či som maďarský agent. Vyvalím naňho oči s otázkou, v akej mene mám byť sko „agent“ platený? S vážnou tvárou mi odpovedal, že v amerických dolároch… A tak  „onálepkovaný“ moja kariéra ako denníkara  skončila. Vraj ma chvíľu sledovali, ale  toto info je v rovine klebiet. Faktom je, že keď som s bývalým zástupcom šéfredaktora (Peter  Tóth mu dal vo svojej  knihe prezývku „stľpčekár“) jedného bulvárneho denníku išiel z tlačovej  besedy, dotyčný ma upozornil na osobné auto na druhej strany cesty s otvoreným oknom za vodičom, z ktorého vykúkal zrejme fotoobjektív… A tak sme sa so Stľpčekárom priateľsky objali (samozrejme bez bozku). A ak sú klebety o mojom sledovaní pravdivé, niekde v útrobách sejfu  niektorej  štátnej  bezpečnostnej sluzby „driemalo“ naše spoločné foto so „štátnickým“ objatím sa…

Rebel proti svojej vôli

Roky plynuli a aj „lov agentov a iných  „záškodníkov“ dostával iné podoby. Začal celkom nevinne: urážaním tých, ktorí si „ dovolili“ mať  iný pohľad na budovanie „ šťastných“ zajtrajškov, ako sa nám to tu snažia prezentovať.  Neberte ma v zlom, ale mám pocit, akoby sa z časti  obyvateľov tejto  republiky stali ovečky. Naháňali   napríklad neočkovaných, robili z nich  skoro vyvrheľov tejto spoločnosti. Prestala sa používať šedá kôra mozgová, až som v jeden okamih nadobudol pocit, že keby bola aplikáíciou do mobilu, začne sa konečne využívať. Začal sa tiež v hojnej miere uplatňovať princíp stádovosti. Jednoducho sa niečo omieľalo, ľudia tak konali. A tí, čo si „dovolili“ namietať a pri svojich   námietkách slovne neútočiť, boli znesení  pod čiernu zem. Oba názorové prúdy so sebou komunikovali doslova s nožom za chrbtom. Chtiac či nechtiac  musím priznať, že radikáli sú na  oboch stranách. Ktorá v ich počte vedie, nechám  na   posúdení každého z vás. ˇClovek sa (ne)chtiac stal rebelom proti svojej vôli… Alebo rovno „agentom“?     :o))

Requiem za Bagolya

12.07.2026

Musel som sa smiať, keď som si spomenul na chvíle, ktoré sme spolu prežili. Zároveň aj plakať, keď som si po správe o Tvojej smrti naplno uvedomil, že sa už nič nové nestane…. Aký si bol? Ťažko Ťa charakterizovať, keďže som Ťa vnímal očami gymnazistu – Mladého, ako si ma zvykol volať. V tej januárový deň v roku 1993 som doniesol svoj prvý príspevok do [...]

Kto vlastne o nejaké digitálne euro žiadal? (Načo ho vôbec potrebujeme? )

06.07.2026

Vy ho určite nechcete, bežné rodiny tiež nie, ani malí podnikatelia. Dnes už môžete platiť mobilom, prsteňom, kartou, pre uľahčenie platieb máte QR kódy….. A, poniektorí „zástancovia modernosti“ sa budú určite smiať (nech sa páči!), ale zavedením digitálneho eura prídu o kontrolu nad svojimi vlastnými peniazmi!!! Áno, budete mať účet v banke na ktorý [...]

Čo sankcionovať?

03.07.2026

V EÚ sankcionujú veľmi radi. Dokonca až tak , že sankcie dali na všetko, čo s Ruskom súvisí. Kaja úporne rozmýšľala, až na to prišla. Pôjde za Uršulou, aby sa jej pochválila a dostala nejakú – tú pochvalu. Je leto, teplo, a skutočne ťažšie sa rozmýšľa. Ešteže tú klímu jej Uršula nechala . Po siedme poschodie v budove, kde sú kancelárie komisie, klímu [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 362
Celková čítanosť: 1336116x
Priemerná čítanosť článkov: 3691x

Autor blogu