život

Povolanie novinára – reportéra je veľmi krásne, pretože umožňuje človeku veľa sa pýtať, opisovať situácie, ako sa v skutočnosti naozaj  stali. Jedným z „nevybavených účtov“, ktoré som mal po mojom  presťahovaní  sa z Dunajskej Stredy bolo aj otázka, ako dopadli výsledky výskumu  krypty mietneho katolíckeho kostola, do ktorej som mal možnosť v roku 2007 vstúpiť…

 Na jednej z dosiek z truhly bol nápis „ KONDE POKATEL VIDA 93 ANOB .“ Výskumníci sa tak dozvedeli, že v tejto truhle bol uložený  člen miestnej grófskej rodiny  Kondé de Pokatelek, ktorý mal v čase úmrtia 93 rokov. Na ďalšom vrchnáku truhly sa zachoval nápis  „Pac  GD Em 98 Ob Diest  Mar A 1748“.  Na ďalšej doske pravdepodobne z tej istej rakvy sa nachádzal nápis: „  AES.Am98 Ob Diet Mar 1748. Podľa tejto informácie tu bol pochovaný  Konde de Pokatelek (Emerícius?), ktorý umrel ako 98 ročný a pochovaný bol v marci 1748. Tento údaj patrí k zatiaľ najstarším  dokladom pochovávania v krypte.

 Jeho poloha  je v centre Dunajskej Stredy na Námestí Ármina Vámbéryho. Predpokladá sa, že samotné námestie sa mohlo vyvíjať už od starších čias a mohli sa na ňom usporadúvať jarmoky a trhy. Údajne v minulosti (v 14. storočí) stál na miernej vyvýšenine ako dominanta okolia. Reč je o katolíckom kostole Nanebovzatia Panny Márie (ktorý miestni poznajú ako kostol sv. Juraja) v Dunajskej Strede.

detail na výskumníka v krypte pri práci    foto:archív

Prechádzka  minulosťou

„Kostol vybudovali  pravdepodobne v 14.storočí,“  začína svoje rozprávanie Mgr. Pavel Paterka, skúmateľ kostolnej krypty. Kostol bol  podľa jeho slov rozšírený  v roku 1518 a  barokovo upravovaný koncom 18. storočia. Vo vnútri kostola sa nachádzajú fragmenty stredovekých gotických fresiek. Pod svätyňou bola v období baroka vybudovaná krypta „podľa správ Krajského pamiatkového úradu v Trnave, bola počas obnovovacích prác kostola krypta otvorená v 50-tych rokoch 20.storočia, ale, žiaľ,  žiadna  dokumentácia  z tohto otvorenia z  neexistuje“, hovorí P. Paterka. V období socializmu sa okolo kostola postavili vysoké obytné budovy a tak sa kostol, doslova a do písmena dostal do ich obkľúčenia….

„Bytovou výstavbou okolie kostola a aj samotný kostol veľmi utrpel. Dokonca pri jednej menšej úprave a prestavbe tohto kostola sa prepadla aj cesta,“hovorí Juraj Novacsek,  vyše 80 ročný  obyvateľ a pamätník života  v Dunajskej Strede.Podľa jeho slov existuje predpoklad, že od sakristie kostola viedla podzemná chodba na terajšiu Poštovú ulicu v Dunajskej Strede. Nie je overené, že táto  podzemná chodba bola prepojená so Žltým kaštieľom(dnes sídlo múzea – pozn.ŠM).“dodáva Juraj Novacsek. Jeho slová potvrdzuje aj Pavel Paterka, ktorý spomína aj otvorenie krypty v tomto kostole v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy táto bola zatopená  spodnou vodou. Po roku 1989 sa uskutočnila obnova kostola, v rámci ktorej sa uskutočnili okolo neho aj zemné práce. Počas zemných prác došlo aj k porušeniu ľudských hrobov a zároveň prišlo aj k  nepriamemu potvrdeniu správ kostolníka či iných starších ľudí, že sa pri ňom nachádzal stredoveký, respektíve novoveký cintorín…B

 Bývalý dekan R-k. farského úradu v Dunajskej Strede pri prehliadke prvých nálezov  vynesených z krypty

                                              foto archív

Dych storočí

V utorok 20. marca 2007 odkryli  v kostole sv. Juraja v Dunajskej Strede  vchod do jeho krypty. Po jeho otvorení ovial všetkých prítomných (zástupcov mesta,  pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Trnave,zástupcov investora- Robert Kiss, vtedajší dekan Rímsko – katolíckeho farského úradu v Dunajskej Strede, z Vlastivedného múzea v Hlohovci bol prítomný Jozef Urminský a z Múzea maďarskej kultúry a Podunajska bol prítomný Pavel Paterka) zápach stuchliny a nevetraného priestoru – akoby vystúpil na povrch oslobodený dych storočí krypty, hoci od jej posledného otvorenia uplynulo vtedy necelých 55 rokov. Ostatní stojíme nad vchodom  do krypty a  sledujeme dosky, ktoré výskumníci našli v chodbe krypty a podávajú ich z nej pomaly von.  Dosky sú z rakiev a majú viac ako 300 rokov. Na jednej z nich je jasne viditeľný a čitateľný nápis „demerici“. Na ďalšom drevenom zvyšku z rakvy bol klinčekmi vytepaný rok 1779…

Tajomstvá krypty

S rúškou na tvári zostúpil do krypty aj autor článku.  V jej chodbe musel ísť v predklone ( autor   článku meria  187cm) a pod nohami mal udupanú zem, kým sa dostal do jednej z troch hrobových  miestností, kde sa mohol vystrieť. V nej sa nachádzalo 6 truhiel s kostrovými pozostatkami. Vrchné rakvy mali rozbité veko a pozostatky boli spráchnivené. V druhej, menšej miestnosti,  sa mu naskytol podobný pohľad…

Vo všeobecnosti mali krypty pod kostolmi dve časti: osárium, kde sa odkladali  pozostatky ľudí z krypty, ktorých truhly boli rozpadnuté a nebola známa ich totožnosť. V prednej časti krypty boli pochovávaní ľudia, ktorých pozostatky boli zachovalé. Väčšinou sa sem pochovávali kňazi a mecenáši kostola či mesta.

„ V krypte je málo priestoru. Predpokladáme, že  bola vyššia ako súčasných 140 centimetrov. Jej najstaršia miestnosť bola pod svätyňou kostola a ostatné boli dobudované neskôr.  Existuje aj hypotéza, že tento kryptový priestor pokračoval ďalej aj v lodi kostola, len sa zamuroval,“ hovorí P. Paterka, v súčasnosti pracovník Keajského pamiatkového úradu v Nitre. Počas prvotného prieskumu videli úplne zničenú lebku. Podľa P. Paterku je možné, že bola zničená vďaka pôsobeniu podzemnej vody resp. vzduchu. Na niektorých truhlách a na stenách boli plesne. Okrem kostrových pozostatkov našli počas prvého prieskumu krypty aj dobové oblečenie. Krypta je podľa P. Paterku na základe nápisov z dosák rakiev miestom posledného odpočinku Appolonie a Francisky Konde. Nálezy nápisov s týmito menami dávajú tušiť, že sú tu pochovaní  viacerí členovia grófskej rodiny Kondéovcov z Pókateleku, ktorý je dnes už súčasťou Dunajskej Stredy.

Zomreli na mor?

„Morová epidémia v čase smrti  niektorých z pochovaných v krypte v Dunajskej  Strede istotne bola, nakoľko pred katolíckym kostolom je postavený morový stľp z roku 1777,“ odpovedá P. Paterka na otázku, či je možná ako príčina smrti niektorých z pochovaných mor, ktorý bol typický pre 18. storočie. Morový stľp bol podľa jeho slov postavený vtedy, keď sa ľudia chceli modliť, aby nebol mor. „Zatiaľ sme nechceli vyzdvihovať kostrové pozostatky, ktoré sa  zachovali vo veľmi zlom stave.   Vo vzduchu sa totiž kostrové pozostatky rozpadávali na prach, koža, drevo a textília nie. A svoj podiel na zlom stave pozostatkov mala aj činnosť hmyzu, zvyšky ktorého sme pri pozostatkoch našli,“ odpovedá P. Paterka na otázku o možnosti skúmania príčiny smrti z pozostatkov.  Prieskum krypty trval  do prvej aprílovej stredy v roku 2007, kedy kryptu uzavreli kamennou doskou…

Tajomstvá krypty ll

Po viac ako desiatich rokoch (polovica roka 2017)  život v kostole beží svojim nemenným, ustáleným  tempom. Po omši a prijatí sviatosti ľudia odchádzajú z kostola, nevediac, že kráčajú  nad kryptou, ktorej niekdajší provizórny vchod pred oltárom je v pôvodnom stave. Nič nenasvedčuje tomu, že pod ním je krypta. Oslovili sme aj terajšieho dekana Rímsko-katolíckeho farského úradu (RKFÚ)v Dunajskej Strede,Mons. Ladislava Szakála, ktorý nám na naše otázky k otvoreniu a následného výskumu v krypte odpovedal iba vetou:“Nemám o tomto výskume žiadne informácie.“ Prekvapivá odpoveď,  najmä z dôvodu, že RKFÚ v Dunajskej Strede sa ako spoluinvestor podieľal v roku 2007 na prieskume krypty kostola Nanebovzatia Panny Márie v Dunajskej Strede.Stretávame sa opäť s P. Paterkom, v súčasnosti praconíkom Krajského pamiatkového úradu v Nitre so žiadosťou o informácie, aké sú výsledky prieskumu krypty  v katolíckom kostole v Dunajskej Strede z roku 2007.

Opäť prechádzka minulosťou

„Otvorenie krypty  v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Dunajskej Strede sa uskutočnilo z dôvodu zistenia jej rozlohy a statiky,“ hovorí P. Paterka.  Nad kryptou sa podľa jeho slov plánovali renovačné práce: prerábanie  podlahy a schodišťa do svätyne,“  odpovedá P. Paterka. Po zbežnej prehliadke bolo  zrejmé, že krypta pozostávala z troch menších komôr a spájajúcej chodbičky medzi týmito komorami a tieto nie sú staticky poškodené. Ako už bolo vyššie uvedené,  zrejme staršia krypta je zasypaná zeminou táto bola väčšia a vchod do nej bol zvonka z pravej strany  od vchodu do kostola. Podľa Paterkových slov  nie je zatiaľ možné presne určiť, či  bola väčšia. V tomto prípade sa jednalo o tri zaklenuté priestory vybudované z tehál,  pričom v jednom prípade sa  klenba opierala o kamenné  základové murivo samotného kostola. Ako poznamenáva, tak pri tomto základe  mal dojem, že tam mohol byť pôvodný vstup, veď prepojovacia chodbička bola taká úzka, že by sa tam v súčasnosti nezmestili a nemohli manipulovať s rakvami. Bolo viditeľné, že nie všetky múry boli naraz murované, to znamená, že tam bola istá fázovitosť. Tieto javy boli najviac badateľné pri prechodných chodbičkách medzi komorami, kde sa zvláštne stretávali oblúky. Výška vnútorného priestoru hrobových komôr a spojovacej chodby bola podľa P. Paterku „ bola pôvodne istotne vyššia, nakoľko sa v jej priestoroch bolo možné počas výskumu ledva vzpriamiť.“ Krypta je  podľa všetkého naozaj staršieho dáta.. Výška interiéru v krypte sa pohybuje  medzi 100 až 175 centtimetrov, ale na pohodlný  pohyb bolo skutočne málo miesta, čoho svedkom bol aj autor článku. V troch hrobových komorách sa nachádza  približne 20 rakviev (6 až 8 rakiev v jednej komore). Predpokladá sa, že hrobová komora č. I je najstaršia alebo najskôr používaná , najužšia a skutočne najhoršie prístupná. V samotnej komore sa nachádzali zvyšky pozdĺž uložených rakiev s telesnými pozostatkami zosnulých . Po vyzdvihnutí dosák výskumníci zistili, že podľa dĺžky rakvy sa jedná o dospelého človeka, ktorý meral cca.180  cm.Podobne sa na rakvách nachádzali medenými alebo bronzovými klincami vybíjané nápisy. Podľa slov P. Paterku je  „škoda, že tieto nápisy neboli čitateľné z dôvodu poškodenia  klincov(vypadli alebo zhrdzaveli).

Na jednej z dosiek z truhly bol nápis „ KONDE POKATEL VIDA 93 ANOB .“ Výskumníci sa tak dozvedeli, že v tejto truhle bol uložený  člen miestnej grófskej rodiny  Kondé de Pokatelek, ktorý mal v čase úmrtia 93 rokov. Na ďalšom vrchnáku truhly sa zachoval nápis  „Pac  GD Em 98 Ob Diest  Mar A 1748“.  Na ďalšej doske pravdepodobne z tej istej rakvy sa nachádzal nápis: „  AES.Am98 Ob Diet Mar 1748. Ako uvádza P. Paterka, tak podľa tejto informácie tu bol pochovaný  Konde de Pokatelek (Emerícius?), ktorý umrel ako 98 ročný a pochovaný bol v marci 1748. Tento údaj patrí k zatiaľ najstarším  dokladom pochovávania v krypte.

Vzácne informácie ponúkajú vzácne nálezy tohto výskumu. Jedna z rakiev bola zafarbená do zelena. Na druhej rakvičke sa nahádzal tulipánový motív, na inej  zase nečitateľný motív  vybíjaný bronzovými klincami, v pozadí  s čiernomaľovaným   motívom kríža alebo lebky. Skutočne vzácne informácie ponúkajú ďalšie rakvičky s nápismi:“Pren  ab Franciska Konde“ na jednej strane  a „DIER zzobiit 7.Iul 1778“ a doska s nápisom „Nab Apoll Konde.“ V jednom prípade je podľa P. Paterku presné určenie mena pochovanej a tiež dátum pohrebu. Skratka „pren“ by mohľa naznačovať, že dotyčná mohla umrieť pred pôrodom, alebo sa narodila mŕtva. „Takéto malé rakvičky boli uložené krížom cez rakvy pochovaných dospelých.“  dodáva  P. Paterka na záver. Výsledky a predmety z výskumu krypty si záujemcovia môžu pozrieť  v Žitnoostrovnom múzeu v Dunajskej Strede.