život

Musel som sa smiať, keď som si spomenul na chvíle, ktoré sme spolu prežili. Zároveň aj plakať, keď som si po správe o Tvojej smrti naplno uvedomil, že sa už nič nové nestane….

Aký si bol? Ťažko Ťa charakterizovať, keďže som Ťa vnímal očami gymnazistu – Mladého, ako si ma zvykol volať. V tej januárový deň v roku 1993 som doniesol svoj prvý príspevok do okresných novín. Mám ten okamih pred očami: Tvoj mohutný chrbát, počas chvíle, na  ktorú som čakal. Minúty boli celá večnosť, keď si sa na otáčajúcej stoličke otočil, pozrel si na mňa, zrakom si „zavadil“ o jemne trasúci sa papier s mojim prvým článkom.

„Čo máš?“ opýtal si sa. Bez slova som Ti podal papier. Čelo sa Ti na okamih zvraštilo, sústredene si behal očami po riadkoch…

„Dobre, uverejníme to,“ vyšlo z Teba a ja som bol vtedy ten najšťastnejší človek na planéte Zem a v priľahlých galaxiách. To číslo okresných novín s mojim prvým článkom, som skutočne opatrovaj ako nejakú sviatosť….

Postavy a postavičky

Akosi sme spolu začali viac komunikovať. Jedným z miest na komunikáciu bol Hotel v našom rodnom meste. Čapovali tam dobrý Prazdroj. Ja som mal ako gymnazista pocit,že nie som vo vzduchoprázdne, nehýbem sa v trojuhouholníku: byt – škola a nákupy základných potravín.

Od prvého „pivenia“ som si začal všímať rôzne postavy a postavičky. Menovať ich? Najviac mi v pamäti  utkveli dve: sochár Peti a Malý – prezývka Tvojho bratranca, ktorý tiež pôsobil v tých novinách. Pamätáš Bagoly, keď ma Malý nemal dvakrát v láske? Ublížiť som mu neublížil, ale Peti s málo vypitým v sebe, prišiel k Malému, obomi rukami sa oprel o stôl, naklonil sa a prižmúrenými očami sa Malého spýtal:“ Prečo nemôže Mladý sedieť pri jednom stole s tebou? Pretože má lepšie pero, nie péro?“ Pozerali sme na tú situáciu a môžem s kľudom uviesť, že sme si ju obaja trochu vychutnávali ako sa Malý začervenal v tvári….

Ako sa pri pive dobre prekladá

Bol si hlavička, to sa musí nechať. Mal si svoje múzy a „múzy“, ktoré (paradoxne) s pivom dostávali svoju životnú energiu. Jednou z múz bol prekladanie . Z maďarkého jazyka sa stalo pre teba výzvou slovo „nyaktekerészeti melfekvenc“ výskyt , na ktorej splnenie si musel vypiť dve pivá. Zamyslel si sa, v kútiku úst Ti horela dlhá Sparta, zahľadel si sa cez okno na ulicu, hlavu si mal opretä o ruky. Zrazu si sa prudko strhol, akoby ťa niečo zlé prebudilo a vytrysklo to z teba:“ Krkoobtočmý hruďolež, čiže obyčajná kravata.“ S víťazným úsmevom si si odpil z piva a s pocitom triumfu si sa pozeral okolo seba. A tvoje „múzy“?Našťastie tie boli len dve: Tvoja matka, ktorá zomrela rukou otca. Tá druhá? Hm, aj po rokoch si nie som celkom istý, či to bola ona. Paradoxne párkrát sa stalo, že si začal pripíjať na :“víťazstvo slovenských kanónových húfnic pod vrchom Ostrô.“ A vtedy som nielen ja vedel, že hoci si pri zmysloch, komunikácia s tebou je nemožná, nemáš chuť sa zaoberať problémami, si, akoby „vo svojom svete,“ v ktorom si nehcel byť nikým a ničím rušený.

Ako sa cesty rozchádzajú

V jeden letný deň roku 1998 sme ťa sťahovali do Hlavného mesta. Naložili sme celé zariadenie Tvojho bytu na korbu skriňového auta a…

Nakoľko som sa nezmestil do kabíny, ostal som ležať na posteli v skrini auta. Nebol to problém, cesta do Hlavného mesta uspávala, občas niečo zaškrípalo, ale inak v pohode.

Tak sme Ťa rýchlo vyložili a začal si svoju veľkomestskú púť. Neboj si žiaden: „Marcel z malého mesta vo veľkomeste“! Študoval si v ňom, pracoval, aby si sa presťahoval do Mestečka a o pár rokov opäť do Hlavného mesta. Začal si robiť hovorcu starostu jednej z mestských častí. Ak parafrázujem Tvoje slová, nie raz si vyjadril obavu, aby si „niekomu nevliezol do kšeftu.“ A vtedy som podvedome cítil, že naše cesta sa rozchádzajú. Nemal som ani chuť a tobôž nie silu presviedčať, že máš nesprávnu mienku. Ja neberiem mienku nikomu, to isté očakávam aj ja!!!

Naše cesty sa rozišli, ale v mojom vnútri si zapíásaný večnými písmenami ako Bagoly, ktorý bol mojim tútorom, u ktorého (a vďaka ktorému) som začal písať. Aj, hoci mám pred päťdesiatkou, by mi vôbec nevadilo, keby mi namiesto oslovenia mojim krstným menom, použil oslovenie „MLADÝ“…

Hoci si zomrel pred pár mesiacmi: ODPOČÍVAj v pokoji!!!