život

 „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“

 Dá sa povedať, že tento Voltairov výrok najlepšie vystihuje môj postoj k politickému aktivizmu, ktorého sme posledné týždne svedkami. Aj keď s ním nesúhlasím, akceptujem ho.  Jeho hlavným mottom je vyvolávanie  strachu. Tu nás napadnú nejakí “bubáci”, tam je Rusko hrozba . A šport*? To radšej ani nehovorím. Tuším jediné nepolitikum bolo, keď ženskí hybridi  s prebytkom mužských hormónov nemohli boxovať v ženskej kategórii. A že Rusi nebudú na majstrovstvách v ľadovom hokeji? Jednoducho hokej bude  o ničom…

A takto si tu žijeme

Posledné týždne sme tu  doslova traumatizovaní nejakými protestami. Rešpektujem podľa prvej vety tohto blogu  právo na ne, ale vyhradzujem si právo myslieť si svoje. Transparentíky, “zaujímavé” počty  účastníkov  a hlavne veľa kriku… Ešteže majú toho Fica, lebo obávam sa, že keby ho nebolo, agitka niektorých “politikov” na Slovensku  ako aj týchto pouličných candrbálov (protestoch) vyšumí ako šumienka….

(Ne)vieme spolu hovoriť?

Nie, nevieme! “Generálku “ sme zažili počas PANDÉMIE mozgu v rokoch 2020-voľby 2023.

Jeden z dozvukov bol v divadle . Ďalej už zo statusu Eduarda Chmelára((1) eduard chmelár – Search Results | Facebook):

“Včera po predstavení Krvavej svadby, nádherného básnického eposu o vášni, láske a tradícii od španielskeho autora Federica Garcíu Lorcu zavraždeného frankistickými fašistami, spustili herci svoj tradičný rituál čítania veľmi demagogického politického vyhlásenia. Prítomná Romana Tabaková sa postavila a slušnou formou (nie „hlučne“, ako zavádzajú liberálne médiá – hlučný tam bol niekto celkom iný) ich poprosila, či by si nemohli nechať takéto prejavy na námestia, že ona si prišla do divadla oddýchnuť. Niekoľkokrát pritom zdôraznila, že si hercov ako umelcov veľmi váži a že predstavenie bolo úžasné. To, čo nasledovalo, nebolo reakciou kultúrnej obce, ale vulgárnej spodiny, ktorá urobila z našej prvej scény, zo svätyne našej národnej kultúry, nedôstojný zahanbujúci cirkus.

Ľudia na pani Tabakovú vrieskali, nech vypadne, že ju tam nechcú, že nikoho nezaujíma (výkriky „fuj“ a „hanba“ sú tie najslušnejšie, ktorú tu môžem publikovať) a jeden mladý herec pridal „urban legends“, že on ju niekoľkokrát videl, ako pozerá viac do mobilu ako na predstavenie (gratulujeme k jasnozrivosti, že ju v tom zatemnenom hľadisku v diaľke rozoznal…) a že tam chodí provokovať…

No tak moment. Herci predsa zdôvodňujú svoje politické vyhlásenia tým, že chcú „diskutovať a divákmi“. Samotná riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová ešte v septembri minulého roka tvrdila, že po predstavení budú iba krátko diskutovať o inscenácii, akoby celý ten humbuk bol len akýmsi interaktívnym spracovaním umeleckého zážitku. A všetci opakujú naučenú formulku, že chcú byť „divadlom všetkých pre všetkých“, hoci sami musia vedieť, že ním už dávno nie sú, že je to falošné a pokrytecké heslo.” Diskusia jedna báseň…

Je štátne divadlo na prenájom?

Ministerke kultúry SR a riaditeľke SND adresoval štatutár o.z Voľná zóna Miroslav Heredoš v mene tohto združenie verejnú výzvu na zverejnenie (  (2) Facebook   )      „Cenník prenájmu priestorov SND“ Podobne ich aj vyzval na:” Zverejnite prosím na základe účtovníctva takisto všetky faktúry pre hercov SND za rok 2024, ktoré ste im vyfakturovali za prenájom priestorov SND na politickú agitáciu.

“Vyzval ich aj, aby na základe účtovníctva ZVEREJNILI všetky faktúry pre hercov SND za rok 2024, ktoré im  boli vyfakturované za prenájom priestorov SND na politickú agitáciu. Odôvodnenie je jednoduché:

“SND nie je súkromné divadlo, kde si herci po dohode s majiteľom môžu robiť po predstavení čo chcú.”  Je štátne divadlo na prenájom?