život

Ako sa robí bordel?

(Malý bordel v počte pohlaví 1)

Otázka pohlavia začína na Slovensku pripomínať priam nekonečný príbeh. “ Konšpirátori” tvrdia, že fakt, aby dieťa pochybovalo o svojom pohlaví je “iba “snahou  o vzbudenie ich nezáujmu o reprodukčné správanie a celkovo rozvrat spoločnosti, kde chlapec odrazu začne “cítiť”, že je dievča a dievča  sa cíti ako chlapcom. Ovšem musíme si priznať, že sú medzi nami aj ľudia, ktorých síce príroda “odsúdila” podľa pohlavia do úlohy napríklad ženy, avšak s touto (ženou)    majú pramálo spoločné. Jednoducho: možno pohlavím je to žena, ale črty má mužské…

Hovory z električky

Ako som už dávnejšie napísal, električky sú zaujímavým zdrojom informácií, stačí sa “len” správne započúvať. Nedávno pri ceste do mesta som mal v električke možnosť vypočuť si rozhovor dvoch zrejme pedagogických pracovníčok na  tému “pohlavie”. Pre krátkosť mojej jazdy bolo toho málo. Avšak podstata tkvela v ich odsúdení rôznych “diskusií”  o práve dieťaťa na zmenu pohlavia, keď k tomu nemá vážny dôvod a patričné stanoviská lekárov. Podľa môjho súdu  skutočne vážnym dôvodom bola zmienka jednej   z diskutujúcich o “pohlaviach “ a o prípade dievčaťa, ktoré papierovo síce dievča je, avšak podľa čŕt v tvári a celkovej vizáže  vyzerá skutočne ako chlap. Náročky píšem “celkovej vizáže”, lebo som mal možnosť kútikom oka vidieť dotyčnú na mobile, ktorým bola fotená hromadná fotka. Toto dievča požiadalo svoje okolie v škole, aby ju volali mužským menom. Okolie to akceptovalo a z “papierovej” ženy s chlapskými črtami sa stal tuším najšťastnejší človek  v galaxii… Na okamih som sa nad touto témou zamyslel a svoj  dovtedy nekompromisný postoj k  tejto téme som musel “okresať”…

Ako sa dokáže dúha sprotiviť?

Tento fyzikálny úkaz rôznych farieb? Veľmi ľahko! Stačí, keď minimálne trikrát denne počúva človek v rozhlase či televízii o “rôznorodosti, inakosti, inklúzii” a podobných slovíčkach, pri ktorých zrejme ani ich častí používatelia nevedia čo znamenajú (dúha má viacero farieb.). Pri všeobecnom “kulte dokonalosti”, ktorý v SR vládne, si veľmi malá časť populácie dokáže priznať že má nejaký psychický problém. Keď napríklad na jednoduchú otázku o počte pohlaví dostane človek odpoveď :”Tri ? Päťdesiat?” Človek si môže  položiť otázku, či práve toto má tolerovať… (https://stefanmichalik.blog.pravda.sk/2019/12/30/maly-bordel-v-pocte-pohlavi/

A potom  počúva doslova náreky, ako je “niekto rovnakého pohlavia v diskriminovaný”, že nemá  upravené veci a nebude po smrti partnera rovnakého pohlavia dediť a pod. https://stefanmichalik.blog.pravda.sk/2020/01/22/ako-sa-hladka-strkac-po-hlavicke-normalnostpri-diskusiach-o-lgbti-sa-stratila-kde-je/ Z vlastnej skúsenosti (do smrti priateľky som žil 5 rokov v heterosexuálnom nezosobášenom vzťahu) môžem prehlásiť, že som žiadne takéto problémy nemal…

A chceme a chceme!!!

 Nepodareným “zlatým klincom” boli ataky na generálnu riaditeľku SND za jej “drzosť, že si vôbec “dovolila” nepodpísať  zmluvu o predstavení a boli sme  aj heterosexuáli týmto jej činom “ukrátení” o predstavenie queer komunity.  Potom rôzne “spanilé jazdy” mimovládok na základné a stredné školy, na margo ktorých sa ma jedna terajšia poslankyňa pri fb diskusii opýtala:” A potrebujeme na vstup do školy  povolenie?”