život

V novodobej histórii či už Česko- Slovenska alebo Slovenska sme zažili pár prípadov, kedy sa jednoducho z neznámych osúb stali osoby, ktoré národ začal zbožňovať, a jednoducho mal pocit, že “nemôže” bez nich vo funkcii byť. Tu je to nejaká “celebrita”, ktorá sa aj potetovaná ako ďas, predvádza sa v bikinách po  plastickom tajfúne na jej tele. Časť ľudí doslova padá do kolien a híka: “TO JE ONO!” Majú svoj “vzor”, ako vyzerať či žiť….V súčasnosti  sa  v Čechách či na Slovenskuurčite nie jeden “politik,” u ktorého sa nájde pár zásahov  plastického chirurga, či nejaké – to tetovanie. Ale to je o inom….

Z neznámeho sa stáva známy

Po novembri 1989 sme to po prvý raz zažili pr parlamentnej i voľbe prezidenta ČSSR, keď sa heslo revolučných námestí „Dubček na Hrad!“ účelovo zmenilo na „Havel na Hrad!“ Fakt, že o Havlovi dovtedy takmer nikto nič nepočul, režisérov prevratu netrápil. Mimo kruhov v ktorých sa pohyboval, vystúpil prvýkrát výraznejšie do popredia niekedy v roku 1988, keď si vtedajší francúzsky prezident Mitterand dal ako jednu z pomienok svojej oficiálnej návštevy práve prítomnosťou Havla pri oficiálnych rokovaniach s  vtedajším prezidentom ČSSR Husákom.   Havel vošiel  ešte viacej do popredia práve v novembri 1989. Vraj ako jediná správny voľba. Podstatné bolo, že to tvrdili noviny, televízia a rozhlas. A jedna z prvých mediálnych manipulácií s mysľou „ponovembrového“ človeka bola na svete. “Jediný „správny“ česko-slovenský prezident bol na Pražskom hrade až do leta 1992.

Po rokoch zaúradovala všemocná mediálna propaganda pred priamymi prezidentskými voľbami na Slovensku v roku 2014, keď sa v politickom ringu stretol prakticky neznámy Andrej Kiska s jedným zo známych  ponovembrových politikov Robertom Ficom. Na víťazstvo politického nováčika stačilo ostro sa vymedziť proti vopred určenému “zlu”: vtedajšiemu premiérovi a vládnej strane. Opäť sa naplno prejavila sila peňazí a médií.

Po tretí raz sa tento model umelej výroby “novej osobnosti” použil v prípade prezidentskej  voľbyZuzany Čaputovej, ktorú  pred ňou  na Slovensku poznalo menej ako jedno percento ľudí. Ako sa predpokladalo, jej nástupom pokračovala z Prezidentského paláca politika konfrontácie a rozvrat hodnôt spoločnosti. “Nerozumie tomuto národu či napr. My sme Ukrajina…”

Hamletovská otázka: „Maslo alebo knihu?“

foto : archív

Guruovia politického marketingu ani po voľbách, ktoré boli výsledkom mediálnych manipulácií, nezaspali na vavrínoch a hlave štátu pomáhajú vylepšovať imidž udeľovaním všetkých možných i nemožných ocenení či vydaním noblesnej knihy s názvom „Pani prezidentka…“   (viď: foto knihy) Osobne očakávam, že popri  propagandistickom filme, ktorý sa o nej nakrútili, bude odhalená aj lavička s jej menom…

V susednom Česku v tom majú prax:  po Havlovi  pomenovali letisko v hlavnom meste a spustili megalomanský projekt Lavička Václava Hlavla.

čo si o Václavovi Havlovi myslia v susednom Česku

                                                               foto: archív

bezdomovec si „vychutnáva“ odkaz novembra 1989

na lavičke Václava Havla!!!

                                                              foto : archív

V rámci neho vybudovali v štrnástich českých, siedmich európskych a jednom blízkovýchodnom meste lavičky nesúce meno exprezidenta, ktorý je známy výrokmi o pravde a láske a humanitárnom bombardovaní. Slovensko by rozhodne nemalo v tomto smere zaostávať, veď  malo  na  svojom čele dôstojnú šíriteľku Havlovho odkazu… Dočkáme sa teda lavičky aj s menom bývalej prezidentky Čaputovej ?