život

Nechcem nikomu kaziť radosť z jeho videnia sveta, ale dnešný deň s honosným názvom :“Deň zápasu za ľudské práva,“ je skutočne dňom nahliadnutia si do duše. Pokiaľ to čitateľom nebude vadiť, nahliadnem si máličko aj do svojej…. Posledné dva roky sme  tu mali nejakú pandémiu. Nie, nerobím si srandu, ale pripadá mi to skôr ako PANDÉMIA mozgu. Začali sme nosiť rúška, pričom ich ochranný účel je viac ako otázny. Objavil sa aj článok, podľa ktorého „vírus“ prejde rúčkom(respirátorom) ako nôž maslom. Ale „blahodárny“ vplyv na organizmus zo zakrytých horných či dolných dýchacích ciest je zaručený! Minimálne  kožné  problémy  zo sparenia pokožky po „ochrynným krytom“ dýchacích ciest a maximálny? Tých je celá rada: začínajúc od nedostatočného prísunu kyslíka do organizmu, z toho vyplývajúca malátnosť, „mierny vplyv“ na mozog (mozgové bunky)  a možnosť usadenín na pľúcach a tvorba tzv. plesní, čo sa vraj dá prirovnať k pľúcam dlhodobého fajčiara…

A nestretol som sa osobne so zamyslením a otázkami, prečo sme v posledný štvrťrok 2020 „museli“ aj vonku (exteriéri) mať tieto „ochranné „ prostriedky na tvári. Pred čím teda „chránia“? Pred pokutou, ktorú policajti s takou radosťou dávali „hriešnikom“ za ich nenosenie…

Ohrozujete moje zdravie!

Táto „rúškoparáda“ mala aj „priaznivý dopad“na medziľudské vzťahy. V prostriedkoch MHD boli všetci zakuklení, niektorí s rúškami aj na opčiach a gánili na svoje okolie a boli na výsosť spokojní, keď si kýchli, aby  vzápätí tento „kých“ z rúška vdýchli…

Áno, bol som vzorný(?) občan, ale len do chvíle, keď som po vystúpení z električky a ceste domou nezacítil v žalúdku malé chvenie a o pár sekúnd som jeho obsah vypustil do rúška. Nie, nebojte, „pod parou“ som nebol a ani nič zlého som nezjedol a dokonca som nemal ani tieto problémy od hladu. Obsah žalúdka v rúšku, toto hneď aj v koši. A nakoľko nemám ani zlý, ale ani dobrý zdravotný stav, „moju „ lekárku som o tomto informovlal a stal som sa „hrdým“ vlastníkom „lekárskeho nálezu“, v ktorom je táto  nehoda uvedená. A od tej doby, či sa to niekomu(ne)páči nosím  túto „ochranu stiahnutú na pol tváre…. V čakárni u lekárky som bol svedkom, keď  pán okolo 65 rokov sedel „vzorne „ dve hodiny s respirátorom na tvári a keď prišiel  na neho rad, chcel sa postaviť, tak sa „VĎAKA“ respirátoru, ktorý mal svedomito (az otrocky) celý čas na tvári, zrútil v celej svojej dľžke a šírke k zemi. Našťastie sa mi  vtedy podarilo stlmkiť jeho pád (inak by si dosť nepríjemne udrel hlavu) a s pomocou sestričky ho postaviť na nohy. Ale „ochranu“ tváre“ si nedal dole ani za svet… Strašenie, kforé sa na nás tedy sypalo z každej strany naňho zrejme úspešne zabralo…

Cestovanie vo vlaku  bola tiež s touto „ochranou“ dýchacích ciest na tvári skutočne „zábava“.  Pri jednej ceste človek na okamih zadriemal, rúško padlo hlboko pod nos a už hneď dostal „pucunk“ od priestorovo výraznejšej osoby, ktorá sa („zabalená v „ochrannom“ prostriedku až po oči)naňho  s bojovým  výrazom v očiach oborila:“Ohrozujete mojen zdravie.“ V Českej republike „boj“ proti odporcom rúšok dohnali  do „dokonalosti,“ keď tam mali tzv. úderky lovcov ľudí, ktoré „hriešnika“ bez  rúška obkľúčili a znemožnili mu pokračovať v ceste do príchodu polície…