život

„Nepriateľa“ spoznáte veľmi ľahko :  „nežerie“ propagandu, má rád slobodu v prijímaní informácií. Nechodí na verejné protesty, ale ak sa  na nich náhodou objaví, nepodľahne hneď davovej psychóze. Má povestnú „kontrolku“, ktorá mu hovorí, že veci nie sú také, aké o nich hovoria  či už v tv správach, alebo píšu v novinách. Na Slovensku spejeme v tejto „bohumilej“ činnosti, skutočne do dokonalosti. Dovoľte mi ale malä odbočku:

V 90.rokoch 20 storočia to bol „lov nepriateľov a rozbíjačov slovenskej štátnosti.“ Mal som to „potešenie“ to zažiť, keď ma za maďarského „agenta“ doslova pasoval jeden spisovateľ(vtedy šéfredaktor- môj vtedajší šéf). Za čo? Za  dva rozhovory s jedným poslancom NRSR maďarskej národnosti. Nakoľko som rodák z „Dolnej zeme“ SR- juhuSR) niečo o probléme v tejto oblasti v viem… A tak  žijem vyše 20 rokov  s nálepkou agenta… Dobré, nie? Najnovšie tu máme (podľa vyjadrení niektorých vládnych činovníkov) zrejme plnú republiku ďalších agentov….

“Nepřítel naslouchá?“

Zrejme do  roviny paranoje nás tu chcú priviesť tvrdením, že sa nám tu mali ako huby po daždi vyrojiť agenti ruskí.:o))) A tak sme tu mali video, kde mal byť jeden z nich pri preberaní 500€ úplatku. Kto mu ho mal dávať? No samozrejme človek blízky ambasáde Ruskej federácie… A minister obrany Naď hovorí niečo o zrade“ za 500€. Žeby citoval z nového vydania Kladiva na čarodejnice(ehm, na nepriateľov a agentov)?

Zrušíme ústavu?

Tento zákon zákonov dostával posledné dva roky skutočne „na frakk“. Dostáva aj teraz. Napríklad článok 26 ods.1:“Sloboda prejavu  a právo na informácie sú zaručené.“ Chvála bohu to prvé nemám pocit, že by mi bolo odnímané, ale to druhé… Informačne (nielen ja) tu začínam byť „závislý“  od propagandy. A, ako sa na správnu propagandu patrí, je zameraná „proti niekomu.“ Komu? Skúsme hádať… Vrcholom zhovadilosti bolo, keď sa na mieste na reklamu v jednom z nákupných v centier v Bratislave objavila ako „reklama“ zástava Ukrajiny…. Putovanie v článkoch  Ústavy SR  pokračuje  článkom 26 ods.3 a zákazom cenzúry. Položil som si otázku, aký máme rok. Odpoveď? Samozrejme 2022. Pomaly 33 rokov sa tu hráme na demokraciu a slobodu slova, ale „kovaní demokrati“ nevedia prežrieť existenciu Hlavných správ, Infovojny, Slobodného vysielača… Prečo? Neboli uniformné, inak povedané neboli v informáíciách jednotní a „dovolili“ si nahlas povedať okrem „A“ aj „B“. Viem, potencionálnym rýpačom a zástancom ideovej čistoty v informáciách sa otvorí  nožík vo vrecku, čo mi je v podstate jedno. Zrejme si neuvedomujú, že vypnutie   „obsahovo nežiadúcich portálov“ je aj  naplnením článku 26 ods.3 ústavy, ktorý hovorí o zákaze cenzúry. Veď čo iné aj takéto vypnutie môže byť, ak nie cenzúrou a aj článku 26 ods.4, podľa ktorého „slobodu prejavu  a právo vyhľadávať a šíriť informácie  možno obmedziť zákonom ak ide v demokratickej spoločnosti  na ochranu práv a slobôd iných,  bezpečnosť štátu, ochranu verejného zdravia, mravnosti  a verejného poriadku.“  A zákon NR SR, ktorý takéto blokovanie umožnil bol schválený viac než horúcou ihlou…

„Len“ tak uvažujem

Čo nás teda ohrozuje? Tieto  vypnuté informačné zdroje? Alebo  denník- mainstream s prívlastkom „mienkotvorný“, ktorý nás ešte v júli 2019 „obšťastnil“ na  titulnej strane titulkom :“Pedofiki nie sú zločinci?“. Alebo ďalší „mienkotvorný denník s mizerným nákladom a ešte mizernejšou čítanosťou, ktorý pred ozbrojeným konfliktom na východ od hraníc SR vyšiel  na titulnej strane s nápisom VOJNA?