život

Hovorí sa, že je to pomerne jednoduché. V prípade Slovenskej republiky   živiť „traumu“ z okupácie, pocit ohrozenia(vraj) z východu… A ťuhaj, podpisovať zmluvy o nejakej  spolupráci  s krajinou spoza Veľkej mláky. Dovoľte mi ale jeden historický návrat… V roku 1991 obyvatelia  bývalej ČSFR žili radosťou, keď sa na vagóny nakladali posledné kusy vojenskej techniky armády bývalého ZSSR, ktorí tu boli v rámci „bratskej pomoci“ od roku 1968, keď potláčali kontrarevolúciu. Prišli na základe pozývacieho listu… To je to „A“ z histórie. To „B“ prišlo, keď mi v rozhovore  sused potvrdil, že ako vojaci- „záklaďáci“  na Západnom  vojenskom okruhu  na Šumave pozorovali v lete 1968 zoskupenia tankov (asi) Bundeswehru či Nato pri západných hraniciach vtedajšej ČSSR. Tak mi to aspoň povedal. Nie, neklaďte mi otázku, či tomu verím! Zobral som to ako jednu z možností, ktorá môže prichádzať v úvahu.  V roku 1991 vojenská technika armády  bývalého ZSSR naložená, prebehol rozlúčkový ceremoniál  (Posledný sovietsky vojak odchádza (1991) – YouTube) a vtedajší splnomocnene vlády ČSFR pre odsud sovietskych vojsk Michael Kocáb dával vzletné vyhlásenia o tom , že „noha cudzieho vojaka na územie ČSFR nevkročí.“ Prešlo pár rokov….

Odkiaľ ide hrozba?

Od roku 2021 je doslova a do písmena „hailajt“ dňa „Zmluva o obrannej spoluprácii“ medzi vládou SR a vládou USA.“. Jednotlivé články tejto „zmluvy“ boli rozobraté (Dohoda o obrannej spolupráci s USA : Slovakia (reddit.com), vášeň zasiata, pocit imaginárneho ohrozenia z Východu tiež. Padajú silácke reči voči Rusku zo strany USA, zo strany Bruselu. Žil som vo vedomí, že štát si môže robiť na svojom území čo chce. A Rusko presúva vojská  po svojom  území nie z rozmaru! Má pocit ohrozenia, keď mu skoro v „obývačke“  štrngajú cudzí vojaci flintičkami a vonku parkujú (ako nazval tanky Karel Kryl) železné maringotky. Ide hrozba z východu?

Radi zomierame?

Zintenzívnili  sa výdavky na zbrojenie. Pre mňa ako občana je ťažko stráviteľný fakt   (Miliardová „reputácia“ (p. Kollár, nehanbíte sa? ) – život – Blog – Pravda) ,že niečo nejde zrušiť. Viem, som občan! Ale ak niekto zazmluvnil niečo, čo stojí skutočne šialené  peniaze, tak to  musí ísť aj zrušiť! A nie, aby sme tu boli bombardovaní vyjadreniami, že „by sme stratili kredit dôveryhodnosti.“ Vážení, ale my sme ho stratili už v roku 1989, keď nás Anglosasi začali brať ako kolóniu!  Berú nás ako “ost“blok, ktorí sa zmenil  na  krajinu – ratlíka,  papagájujúceho všetky slová, všetko čo majú „vyspelé“ krajiny… Vrátane konzumu, rozmaznanosti a doslova hlúpnutí, ku ktorému nám  „pomáhajú“ vo veľkej miere aj náhubky, ktoré „musíme“ nosiť… (To je ale iná kapitola). Čo na záver? Pevne verím, že k schváleniu okupačnej zmluvy medzi SR a USA nepríde. Pevne verím, že ministri Naď a Korčok tú „zmluvu“v USA „LEN“ podpíšu….