život

Obdobie od februára 2020 má okrem rôznych prívlastkov aj prívlastok „obdobie zmeny“. Tak sa to aspoň tvrdí oficiálne. Neoficiálne by som k nemu pridal  aj  že ide o obdobie „zmeny“ vo  frekvencii výsmechu (vy)volených  do tváre občana, z ktorého sa stala už akási samozrejmosť, voči ktorej je už časť obyvateľov apatická. Tieto „výsmechy“  môžu byť aj barometrom k tomu, ako sa dá s ľuďmi „kývať“ (manipulovať). Priznám sa, že je mi zle  zo správ o „apokalypse,“ ktorá sa má na nás valiť. Pri vychutnávaní kávičky po nákupe sa rozhliadam po ulici a lentak rátam ľudí v reapirátore, ktorí na mňa gánia, ako si spokojne upíjam z automatovej kávy či vykračujem  na električku s odokrytými dýchacími cestami…

Výsmechy na pokračovanie?

Domnieva l som sa (zrejme naivne  Deväť plus jeden výsmech (vy)volených(? ) do tváre občana – život – Blog – Pravda), že sa  frekvencia  výsmechu „verchušky“ zmierni, ale naopak. Posledným výsmechom v čase „zúriacej pandémie“ je minister zdravotníctva, ktorý si to šikol  na dovolenku do Ománu. Nie, nebojte, nezávidím, nech si  ju za normálnych okolností užije. Podobne je nepodstatné a neriešim, či má v sebe chemickú „mňamku“.  Dokonca nie je ani zaujímavé, či si ju platil sám. Zaujímvé je, že človek, ktorý moralizuje a šíri  apokalypsu, je (podľa ohlasov)  spoljuzodpovedný za doslova úpadok Slovenskej republiky v drvivej väčšine  oblastí života sa s nonšalantou aroganciou vysmeje do tváre občana…