život

Vyhrážky, vyhrážky, vyhrážky: hlavné motto, ktoré sprevádza tohtoročný 17.november!  Pred pár rokmi som čítal, že „pred“ novembrom 89  mal človek dva svety: primárny  a sekundárny.  Primárny svet mal doma, v okruhu svojich najbližších, v ňom bol úprimný v rozprávaní o režime či kolegoch v práci. A ten sekundárny svet? Ten bol podobný, aký bol aj svet okolo človeka : svet niekoľkých tvárí. Človek musel  nahodiť masku a byť poplatný režimu… Po novembri 89 sa zrušilo kadečo – človek získal ilúziu slobody.  Mal  prístup k dovtedy nedostupným veciam  osobnej spotreby Podľa tejto logiky bolo všetko z cudziny výborné…

Homo konzumus

Za vyše 30 rokov od novembra sme sa z kedysi sebestačnej krajiny (bývalá ČSFR) stali bezprízorní, priam ratlíkujúci  (SR)a zachraňujúci kadekoho. Ľudia prišli „hrou“ na kapitalizmus o sociálne  istoty a stali sa z nich „vlci“,  pripravení  si chrániť aj to málo, čo sa im zhodou (ne)priaznivých okolností podarilo získať.

 Hra na riešenie?

Nech sa nikto na mňa nehnevá, ale rozdelenie obyvateľov SR na (ne)očkovaných ako riešenie niečoho mi pár dní pred sviatkom „demokracie“, ako bol 17.november vzletne nazvaný, mi  pripadá ako krutý výsmech do tváre VŠETKÝM jeho obyvateľom.  Čarovnú guľu nemám, riešenie nepoznám, ale jeden z možných spôsobov na ukľudnenie klímy v spoločnosti možno áno!  Aký ? PRESTAŤ ľudí deliť na skupiny! PRESTAŤ ľudí strašiť niečím, čo nebolo ani izolované (vírus). Prestať u ľudí vzbudzovať dojem, že keď, majú  skutočne len soplík, musia hneď  ísť k lekárovi či rovno na špachtľovačku testami, „ktorými by som  ani psa netestoval.“ Riešenie NIE je ľudí deliť! Riešením je ľudí skôr spájať!!!

Čím si zahrkáme?

Druhá dekáda 21.storočia  sa nesie v PANDÉMII, ale žiaľ mysle. Nechcem spochybniť žiaden medicínsky problém, to nie! Pomaly druhý rok sme vystavení neuveriteľnému tlaku, vydieraniu, zosmiešňovaniu…. Dobrovoľnosť sa zmenila na „dobrovoľnosť“  s guľovnicou pri čele,  kultúrne a bez nadávok vyjadrený názor, pri ktorom bola jeho „chyba“, že sa nezhodoval s oficiálne  prezentovaným názorom, ktorého sa chytila časť populácie… Tým  dáva bezpečie a ten druhý(rozdielny) názor im ho narúša a robí z nich agresívnych jedincov. V akom pomere je táto agresivita (našťastie názorová) na oboch stranách si skutočne netrúfam posúdiť! Čím si teda zahrkáme? Aj keď na Slovensku cca.800 000 ľuďom  „klope“ na dvere chudoba, živnostníci melú z posledného, našťastie kľúčmi….