život

Správy o jeho návrate sa skutočne rôznia. O tomto  jeho kroku existuje niekoľko (aj) protichodných správ. Zrejme počas  dovolenky strážcu hygieny v Chorvátsku,  ktorú vo svojich vyhláseniach „vysoko neodporúčal“ a predsa bol jeho výskyt v tejto krajine zaznamenaný, sa tento, podľa neoficiálnych správ, s vírusom v družnej debate pri poháriku  vína stretol. O čom hovorili, nevedno. Faktom ostáva, že napríklad cestujúci v MHD zaznamenali koniec hromadného otvárania dverí a museli si tieto otvárať sami. Vírus  práve vtedy zrejme odišiel na dovolenku… Podobne je viac ako sporný výskyt vírusu z dôvodu, že bola zrušená  „povinnosť“  žiakov  základných škôl, špeciálnych ZŠ a žiakov prvých štyroch ročníkov stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom.. V praxi v triede rúška nosiť nebudú, ale na chodbách áno. Obyvatelia sú tiež vystavovaní  rôznym správam o situácii s vírusom…

Má rád vírus východ?

Pred  príchodom pápeža  mnohí správne predpokladali,  že počas jeho návštevy bude  kľud. Po jeho odchode  začala republika meniť farby. Znie to ako výsmech občanov, keď sa dozvedajú z „médií“, že za zvyšovaním počtu pozitívne testovaných  návšteva pápeža nemá podiel a môžu  za ne svadby či kary… Odznel dokonca aj názor,  podľa ktorého sa za zmenami fariev východnej časti republiky skrýva neochota obyvateľov dať sa zaočkovať(rozumej nechať si injekčne aplikovať látku za ktorú nikto neberie zodpovednosť, ale keď sa očkovať nedáte, ste nezodpovedný VY!.

Komu veriť?

Hm, otázka hodná Hamleta. Chýba rôznorodosť správ, vyvážených diskusií o problematike vvírusu. Médiá(ak môžem použiť tento vzletný výraz pre ich pomenovanie) sa vďaka peniazom z daní pracujúcich ľudí za reklamu či pochybnú loptériu, stali nositeľmi jediného „správneho“ názoru –  propagandy, ktorý neznesie protichodný názor. Človek je odkázaný na jednostranné zdroje informácií a (aspoň u mňa) sa to okrídlené heslo, že vakcíny prinášajú viac „benefitov ako rizík,“ stáva zdrojom krajnej opatrnosti…