život

 Človek Č  sa uvelebil v kresle a zapol televíziu. Práve začala večerná dávka optimizmu (správy). Hneď prvá správa mu oznamovala, že si ako zdravý jedinec za testy zaplatí. Za  to, že sa človeku budú vŕtať „kvalitnými testami“ v nose si jednoducho zaplatí. Testovací kšeft bol asi zavŕšený, odberné miesta, ktoré volali aj mobilné odberové miesta (MOM), už nemôžu tak okato sypať vyvoleným, firmička  z republikového  Malého Ríma si tiež prišla na svoje a stala sa tak firemným skokanom roka v zisku, ktorý jej narástol o pár miliónov európskych peňazí.   Človek Č znechutene vypol televíziu…

Ponuka bývalého Diktátora

Bývalý Diktátor sa nadšene prechádzal po svojej kancelárii. Ostal vo funkcii,  aj napriek silným slovám o tom, že keď sa ho budú chcieť zbaviť, budú ho musieť fyzicky odstrániť… Firmička z republikového Malého Ríma sa nabalila,  toť mu volal jej majiteľ, ktorý mu ďakoval, že ho vytiahol z finančných problémov  a aj svoje dlhy na odvodoch splatil vďaka nemu. Bývalý Diktáror vo funkcii ministra štátnej pokladne Republiky rozmýšľal. Mal na stole problém, ako ľudí motivovať na  „včeličku“ – vakcináciu. Striasol sa. Nie, on sa nedá vakcinovať! Narobí to v jeho tele chaos. Nikto nevie, ako sa to(vakcína) bude správať. Podišiel k tabuli, zobral do ruky fiksku a začal si písať sumy. „Privedie  niekto 80 ročného? Dáme mu za jeho vakcináciu 100, nie, 80 európskych peńazí!“ Bývalý Diktátor sa pousmial, jeho oči nabrali nádych šialenosti…  Národ  je dostatočne tupý a obmedzený, aby sa nechal uspokojiť s pár drobnými. Povie  si možno, čo to je, za jednu injekciu a budem mať možno 30, možno 50 európskych peňazí v hotovosti! „Ozaj, akú cenu má ľudský život?“ opýtal sa bývalý Diktátor sám seba…a odtrhol list papiera popísaný číslam i z veľkej tabule, ktorú mal v rohu svojej kancelárie…

vyhlásenie autora: Akákoľvek podobnosť postáv či deja v tomto blogu so skutočnými udalosťami či osobami je náhodná