Diktátor sedel za stolom vo svojej kancelárii a masíroval si spánky: hrozne ho totiž bolela hlava. Zároveň bol ale rád, že sa zbavil ministra Teplého rožka, Kaderníka, či ministerky práva Doskovej, ktorí podali demisiu. Nebyť už trojtýždňovej vládnej krízy, je to celkom fajn: ľudia s respirátormi na tvári, všetky obchody pozatvárané, veď načo sú obchody, aspoň ľudia nebudú podaromnici míňať peniaze. Minister peňazí ho pred hodinou informoval, aký je výsledok
hospodárenia Republiky. Samozrejme, že mínusový… Diktátor sa nad touto myšlienkou jemne uškrnul, vstal a zahľadel sa von oknom z ÚV na ulicu. Okrem zarespirátorovaných ľudí ho zaujala postava, ktorá držala v ruke veľkú nádobu a blížila sa k ÚV. Videl ako postava zastala, položila nádobu na zem, vzdialila sa od nej na pár krokov a zapálila si. Postava stála pri strome, nádoba na pár krokov pred ňou. Postava dofajčila, zašliapla cigaretu a podišla k nádobe. Vzala ju, zrejme odskrutkovala, dala nad seba. Diktátor ako zhypnotizovaný hľadel na postavu cez ďalekohľad, ktorý si medzitým zobral zo zásuvky. Postava škrtla zrejme zapaľovačom a ako živá pochodeň sa rozbehla smerom k bráne do areálu ÚV, a s výkrikom :“Preč s Diktátorom, slobodu,“ sa meter pred vchodom do ÚV zrútila na zem, kde ju ochrankári zrejme sakami, rýchlymi pohybmi, hasili…
Celá debata | RSS tejto debaty