život

 Prázdniny sa nám pomaly končia a Bratislava nám okrem dúhovej farby aj sčervenela. Minule som objavil Ameriku, keď som sediac na malom pive (na ktoré som dostal v ten deň nehoráznu chuť) objavil aj existenciu komárov. Najprv ma „odmenil“ svojou prítomnosťou jeden.  „Odmenil“ som sa mu aj ja, keď som ho plesknutím poslal do večných komárích lovíšť. A tak sa jeho komária duša pozerala zvrchu, ako som sa  pri pití malého piva,   úspešne  plieskal po rukách, krku a predvádzal najnovšie tanečné  kreácie, keď som jeho súkmeňovcov pri večernom venčení psa zabíjal na svojich  nohách… Neviem si dosť dobre predstaviť našinca, ktorý si po robote chce po sparnom dni sadnúť na niečo chladené. Výsledok? Plieskanie a fackanie sa pri odháňaní či zabíjaní týchto malých potvor ho baví maximálne  5 minút. Znechutene sa dvihne a ide do rozhorúčenej „králikárne“.  Chápem odpor proti chémii, ktorý sa dnes stáva módnym. Len pevne verím, že sa Bratislava pod, vraj, progresívnym, vedením nestane tak „progresívna“, že bude  prvým mestom na Slovensku či vo svete, kde uzrie svetlo-sveta  Všeobecne záväzné nariadenie o zákaze zabíjať komáre z jednoduchého dôvodu : chemické postreky škodia ľuďom aj životnému prostrediu a komáre majú predsa právo na život, nie?

Dovolím si tiež navrhnúť jedno „zlepšeníčko“! Môžem? Napríklad v zime zrušiť  chemický posyp ciest… To bude break-danceov  motorových vozidiel? A chodníky? Joj, to bude úrazov či zlomenín…