Nezabudnem, ako začiatkom 90tych rokov minulého storočia začalo vychádzať niekoľko „konšpiratívnych“ periodík, ktoré doslova a do písmena hasili hlad ľudí po informáciách nielen z histórie vojnovej Slovenskej republiky, o ktorých sa dovtedy len šepkalo. Osobne som ich tiež čítal a nemám pocit, že by to môjmu názoru a vôbec celkovému pohľadu na svet okolo seba nejako uškodilo.
Orwell by pukol závisťou
Kultová kniha 1984 od Orwella mi pripadá len slabým odvarom toho, čo sa deje v oblasti akceptovania odlišného názoru necelých 30 rokov „po novembri 1989“. Poznám prípad, keď slovo „chválenkár“, použité v statuse na sociálnej sieti bolo dôvodom na mesačné blokovanie užívateľa sociálnej siete . Orwell by závidel snahám „aktivistov“, ktoré boli, žiaľ, úspešné o vyradenie mesačníka Zem a vek z predaja v niektorých „marketoch“ . A vyradenie tohto mesačníka z knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti dvoch krajov? Orwell priam závidí!!! Priam moralistické a mentorské sa mi javilo označenie knihy „Neviditeľno“ v jednej sieti kníhkupectiev. Výsledok? Predávala sa ako teplé rožky…
Rád ho čítam! Prečo nie?
Nechcem porovnávať, ale v minulosti som rád čítal už žiaľ nebohého Jula Satinského v týždenníku Domino efekt, kde vychádzalo týždeň čo týždeň jeho glosovanie aktuálnej situácie v štáte. Neskôr tento seriál v knižnej podobe pod názvom :“Karavána šteká, psi idú ďalej“ bol nepreplatený… Aj keď som bol vtedy v kategórii –násťročných, rád som ho čítal… Ako červené súkno na býka pôsobí ma určitý názorový prúd poslanec NR SR Ľuboš Blaha najmä svojimi statusmi na sociálnej sieti. Nie je tajnosťou, že aj jeho čítam. Prečo nie? Kúpil som si v jednej predajni kníhkupectva Panta Rhei jeho knižku – výber z jeho statusov na sociálnej sieti. Hneď na obale knihy je niekoho, zrejme alibistický komplex, v podobe neodstrániteľnej nálepky s textom :“Spoločnosť Panta Rhei ako predajca sa nestotožňuje s obsahom tejto knihy.“ Poslenec Blaha avízoval pokračovanie knihy z jeho statusov pod názvom „Nové statusy Ľuboša Blahu.“ Už počujem to škrípanie zubov Juraja Smatanu a jeho úderky
Akoby epilóg
Po troch desaťročiach hry na demokraciu a vzletných fráz o boji za to či ono sme sa dočkali okatého cajchovania kníh s vraj zlým obsahom. Keď už sa v tejto krajine hrajú poniektorí na demokratov, mohli by si občas prečítať napríklad túto myšlienku bývalého prezidenta SR Michala Kováča, ktorú vyslovil pri Správe o stave republiky v roku 1994 :“Aj inak zmýšľajúci Slováci majú právo na svoj názor, svoje presvedčenie!“
Celá debata | RSS tejto debaty