život

Z posledného summitu o klíme v New Yorku nemám dobrý pocit. Nie z vecí, ktoré tam odzneli, ale z hlavnej „ikony“ summitu: Grety Thunbergovej zo Švédska a z jej fanatizmu, popreplietaného s postihnutím, ktoré bolo cítiť z jej prejavu a „preplachu“ žalúdkov tam prítomných politikov, vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Greta spustila po celom svete ekologickýfanatizmus nebývalých rozmerov . Na týchto eko“protestoch“ na Slovensku bolo zo slov, niektorých mladých ľudí cítiť naučené slová, ktorá mali na kilometre ďaleko od slov človeka, ktorý je presvedčený o fakte, že to s našou planétou vypadá vskutku biedne. Čo s tým? Hlavne začať od seba, aby som napríklad pri vynášaní odpadu nevidel v smetných nádobách na komunálny odpad, plastové fľaše či kusy dreva. Alebo pri rozhovoroch aj spomenúť čiary, ktoré sa na nebi objavujú za lietadlami, ale podľa všetkého nejde o kondenzačné čiary z nich. A, hlavne, aby naši najvyšší činovníci, vrátane prezidentky SR, pri slovách o ekológii vysvetlili opodstatnenosť výrubov v slovenských  lesoch v takom množstve, ako sa deje. Pokiaľ by sa tak nestalo, sú slová o ekológii a ochrane planéty len prázdnymi gestami, ktoré majú zakryť bezbrehú túžbu korporácií po zisku či na úkor planéty alebo ľudí. A skutočne väčším zmyslom pre protestujúcich by bolo chytiť motyku, rýľ a nejaký- ten stromček vysadiť, namiesto ulievania sa zo školy a vybliakavania prázdnych fráz po námestiach.