Naši? Už dávnejšie som na margo otázky prezidenta uviedol knihu „Kandidát“ od autorskej dvojice Michal Havran a Maroš Hečko… Ponechajme teraz stranou kontroverzie, ktoré prináša jeden zo spoluautorov. Kniha ponúka niekoľko otázok a aj odpovedí. Prvou z nich môže byť odpoveď na otázku ako sa neznámy kandidát dostane do kresla prezidenta republiky. Na zodpovedanie (ne)možnosti tohto kroku si čitateľ blogu musí ale uvedenú knihu prečítať. Osobne odporúčam, je to zaujímavé čítanie.
Ako sa z nezneho stane známy
Po roku 1989 sme mali pár kandidátov, ktorí sa ako úplne neznámi, oháňajúc sa demokraciou, ľudskými právami, do prezidentského kresla dostali… Počnúc Václavom Havlom, ktorý sa hlasmi vtedajších komunistických poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia stal koncom roka 1989 prezidentom ČSSR, pokračujúc Andrejom Kiskom, končiac Zuzanou Čaputovou…O posledne dvoch menovaných som osobne do ich kandidatúry nemal ani potuchy, že existujú…
Známy -neznámy
Pri tohtoročných voľbách mám s kandidátmi jasno: Pellegrini, Korčok,Danko, Harabín, Kotleba a… Náročky dávam „a…“ Ako sa už stalo pre „niekoho“ dobrým zvykom, na poslednú chvíľu k nim pribudol Matovič! Sranda, myslené vážne. Faktom ostáva, že posledných 10 rokov necítim hrdosť pri vyslovení mena aktuálneho prezidenta…
Kto musí ísť z kola von?
Peter Pellegriny: Nemôžem si pomôcť, ale bývalý minister školstva, predseda parlamentu, premiér a aktuálne opäť šéf parlamentu… Minimálne za svoje vyjadrenia v k očkovaniu, či vyjadrenia KTO je jeho vzorom. A, samozrejme, nemožno vynechať vznik HLASU, ktorý bol dýkou do chrbta toho, po koho chrbte sa Pellegriny dostal „hore“ – k funkciám…( Staneme sa krajinou telefónnych búdok? – život – Blog – Pravda )
Ivan Korčok, nebudem pátrať po jeho vzdelaní, osobne mi stačia slová v jeho slovníku, ako sú „právny štát a demokracia.“ Slová pekné, ale…
Sedel ako minister vo vláde, za éry ktorej Ústava SR a iné zákony dostávali do zubov, ako nikdy predtým…
A potom aj jeho účasť ako „občianskeho kandidáta na protivládnych protestoch z neho, aspoň v mojich očiach robia niečo iné, len nie prezidenta všetkých obyvateľov SR.
Asi zabudol, že sú aj ľudia,(nemyslím konkrétne seba), ktorí s nimi (protestami) stotožnení nie sú. V predošlom blogu ( Kto to teraz protestoval? – život – Blog – Pravda) som vyslovil kacírsku otázku :“KOĽKÍ z protestujúcich skutočne vedeli ČO prinesie zrušenie inštitúcie, o čom vehementne kričali, že je to proti princípom toho či onoho?“
Andrej Danko: Tomuto pánovi sa musí uznať, že dostal SNS do parlamentu a vzkriesil ju z popola, ale triešti národné sily a rozptyľuje hlasy pre národných kandidátov.
Marián Kotleba: Má rovnaký, nemenný postoj, dokáže ostro a zdravo vŕtavo poukázať na propblémy, ale… Má za sebou minulosť, ktorá je je aj „VĎAKA“ médiám („médiám“) pre mnohých nestráviteľná. Z tejto „vypočítavanky“ relevantných kandidátov mi ostáva môj favorit: Štefan Harabín. Nie preto, že máme rovnaké krstné meno! 😮)))
Počas pandémie mozgu v rokoch 2020-2022 pomáhal svojimi právnymi radami, „ignoroval“ vraj opatrenia, ktorá boli na hrane zákona a podľa všetkého aj proti zákonu. Nie je mi známe, že by ho mal „niekto v hrsti… A či chceme alebo nie, Slovensko potrebuje na svojom čele právnika, ktorý sa bez emócií a viditeľných znakov populizmu dokáže spolupodieľať sa na j vysporiadaní sa SR s temnou minulosťou rokov „covidových“. To dokáže len človek právnik a nie politik…
Ako kope umierajúci kôň?
Ako už býva zvykom (či dobrým, tak to neviem), ale na poslednú chvíľu podal aj svoju kandidátku šéf hnutia Slovensko (aj tak budú pre každého stále Oľano) Igor Matovič. Pri jeho „kandidatúre“ si stačí spomenúť na pandémiu mozgu(c19) , stačí si spomenúť, AKO prevrátil život všetkým obyvateľom SR, stačí si spomenúť na apartheid voči neočkovaným…. Aké boli otázky? Ako kope umierajúci kôň? S akým výsledkom skonči prezidentské „referendum“ Matoviča o jeho popularite?