Priznám sa, že pred poslednými prezidentskými a parlamentnými voľbami som chodil ako tiger v klietke a úplne vážne som premýšľal „KOMU to hodím.“ Pri oboch voľbách síce „moji“ kandidáti“ neuspeli, ale mám aspoň čisté svedomie, že za výsledok v oboch prípadoch nemám diel viny… Alibistické? Nie! Myslím, že krajne realistické. Nechcem vypočítavať všetko< čoho sme sa „vďaka“ vláde „zmeny“ dočkali… Len jednu vec! Posledné mesiace sme zo všetkých strán atakovaní protiruskou hystériou, nejakých „sankcií“ je tu pomaly viac ako vody v Dunaji. Jednou z nich sú energie. Nikde som nečítal pochvalné ódy vlajočkárov na sankcie, že znižujeme „závislosť“ od Ruska. Nečítal som a ani inak sa nedozvedel o ich radosti, ako budú konečne slobodní, ako si za energie poriadne piplatia.
Populizmus či „pokus“ o vtip?
V polovici februára 2022 nám ministri Sulík a Matovič predstavili vraj veľkú vec, ktorou mala byť dohoda s elektrárňami na Slovensku, ktorou mali byť do roku 2024 zastropované ceny elektriny. Vcelku príjemná vec aj pre vlajočkárov. Aj tí si vydýchli, život ide ďalej… Ale začiatkom augusta 2022 sme sa od regulačného úradu zrazu zrazu dozvedeli, že nám cena elektriny vyskočí v priebehu krátkeho času minimálne o 150 %. Samozrejme počúvame nesmierne „poučné“ rady ako ušetriť. Statusovú úľavu od jednej koaličnejn poslankyne o radosti z toho, že nemá radiátori, „odporúčanie“ od jedného vládneho činovníka, ktorý sa rozplýval blahom z toho, akú „ranu“ zasadíme Rusku pri znížení teploty v byte napríklad o jeden stupeň. Príslovie, porovnávajúce politikov s národom aspoň tu na Slovensku vyznie veľmi zle pre národ, ktorý si pod vplyvom všelijakých ekologických harakiri vyberá k tomu existenčné ekonomické harakiri….