Ako sa už na Slovensku stáva dobrým zvykom, keď problém nemáme, tak si nejaký vyrobíme. Vyrobili sme si „problém“, kto nás to vlastne oslobodil: Rusi? Ukrajinci?. Priznám sa, že osobne mi je to jedno! Keby to boli aj Marťania, aspoň vnútorne im vďačím za každé mierové ráno, mierové lúče Slnka! Patrí osloboditeľom moja vďaka a je skutočne jedno, akú mali národnosť. Rusofóbia v SR pokračuje v nebezpečných rozmeroch, pričom jej „zahrievacím“ kolom bolo poškodzovanie, či rovno odstraňovanie pamätníkov, ktoré sú venované osloboditeľom. Najnebezpečnejšia „myšlienka“, ktorá v tejto súvislosti zaznela, bolo na mieste Slavína vybudovať aquapark…
Ako ekonomika dostáva na frak!
Čo si o tejto „myšlienke“ myslím, si radšej nechám pre seba. Ale rozhodne by mal jej autor vyhľadať odbornú pomoc… Akosi ruka v ruke toto všetko ide s propagandou, ktorá nadobúda obludné rozmery a večerné správy sa zmenili na večernú dávku propagandy v prospech „niekoho“ a proti „niekomu“. Zavládla cenzúra a informácie máme z tých „hodnoverných“ zdrojov, ktoré nás majú naučiť, „koho“ a ako máme správne nenávidieť. Siláckymi vyjadreniam, sankciami na sankcie sanckcionovaných sankcií, si sko SR tak aj Eú jednoducho píli konár pod sebou… Ekonomika EÚ či SR len dostane na frak a príjemne nám z toho nebude…
Hasíme ohník benzínom, hasíme a terčíky na chrbte nosíme?
Veru, dodávky flintičiek a iného zbrojného materiálu „niekomu“ je priam ideálne pre „niekoho“ jednoducho považovať dodávateľov takéhoto materiálu za nepriateľov.
Ako sa maľuje na chrbát terč (Z denníka generála ) – život – Blog – Pravda
A tak sa Slovensko pridalo medzi krajiny, ktoré sa dali hasiť oheň benzínom… Nie, selektívni moralisti a vlajočkári, žiadny ozbrojený konflikt neschvaľujem! Len si „dovolím“ konštatovať… Alebo je to zakázané?
Kedy sa človek stane celebritou?
Národná rada SR (predtým SNR) počas svojej existencie zažila už kadečo… Od právnych frčie počnúc, po vyhadzovanie poslancov z klubu za svoj názor pri hlasovaní… Požičiam si slová z jedného statusu k tejto „návšteve“:“ Celé Slovensko obleteli fotky Sulíka s poslankyňou Bittó Cigánikovou z uvítacieho rituálu uvedenej delegácie na letisku, z návštevy Devína, Bratislavského hradu a dokonca aj rokovacej sály Národnej rady. Neskutočné! Takto potupiť posvätnú pôdu parlamentu môžu iba totálni ignoranti…“ Je tento pár výstredných milionáro, ktorí od samej dobroty už nevedia, čo by robili nejaká vládna delegácia? Stali sa pre ich spôsob života celebritami? Kedy o človeku môžeme povedať, že je celebrita?