život

Ako každé správne kasárne mali aj tieto svoje „utešiteľky“.Prichádzali pod rúškom tmy, vyobliekané, navoňavkované,alehlavne pripravené za malý finančný obnos (vojaci nikdy veľapeňazí nemali) uspokojiť chúťky nadržaných vojakov. „Utešiteľky“ boli tri. Prvá, Gizela, mala okolo 35 rokova bola mierne štrbavá. Vraj od niektorých vojakov namiesto očakávaných peňazí dostala niekoľko do zubov. Od toho dňa chodila radšej v sprievode statného vlčiaka, ceriaceho zuby na každého, kto sa priblížil k jeho pani na vzdialenosť menšiu ako meter a nebol jej po chuti. Gizela mala vraj vojakov veľmi rada. V čase, keď vypadala ako-tak k svetu, jej jeden z vojakov vraj vyznal lásku spôsobom, že bola schopná

a ochotná urobiť pre neho čokoľvek. Postávala vedľa ostatného drôtu, len aby ho na sekundu zahliadla. Neskôr ho vraj omrzela a začala aj od žiaľu „poľovať“ na ostatných vojakov, ktorí od nej dostali, čo si zažiadali. Od styku, až po orálnysex. Pokiaľ bola medzi vojakmi v „kurze“, čo znamená, že boli aj dni, keď sa na nej vystriedala aj celá rota, bolo všetko v pohode. Horšie bolo (aj pre ňu), keď zoštrbavela. Stratila kurz a sem-tam sa jej podarilo „uloviť“ opitého vojaka, vracajúceho sa do kasární z neďalekej krčmy. Druhou bola Ingrid. Mala okolo 25 rokov, blond vlasy, štíhla a (čo bolo pre vojaka „naj“) mala veľké prsia. O jej minulosti nevedel nikto nič, bola tajomná ako noc. Prišla, uspokojila kto mal záujem, zinkasovala peniaze a zmizla do tmy. Bola skoro ako duch, ale s prívlastkom :sexi .Treťou bola „kotolnícka“ Lucia. Jej najväčšou slabosťou bola len kotolňa, do ktorej si to vždy namierila. Hlava na ňu prišiel úplnou náhodou, v hlavnej kotolni sa nezdržiaval skoro vôbec. A keď aj, tak v najnutnejších prípadoch. Jeden z nich bol, keď našiel „svoju“ kotolňu zamknutú a ani na klopanie nikto neotváral. Kľajúc ako kočiš sa pred šiestou ráno odšuchtal smerom k hlavnej kotolni. Sedel v kancelárii, popíjal svoju rannú kávu, fajčil  prvú raňajšiu cigaretu, keď počul buchnutie dverí. Na tom by nebolo nič zvláštneho, vykukol a uvidel holý zadok s vytetovaným motýľom, miznúci v dverách do strojovne. Vedomosti z anatómie človeka mu hneď napovedali, že o muža

nešlo…

-Vy tu máte babu!- vyhŕklo z neho.

A naozaj, bola tam baba – Lucia. Troška moletnejšia, ale vždy pripravená „na to“. Mala to vraj rada ako makový koláč. Vystriedali sa na nej skoro  všetci kotolníci. Bola v kotolni celé dva týždne až kým ju náhodou „nevymákol“ dozorný útvaru, ako si to práve „rozdáva“ s jedným s kotolníkov…

Z času na čas sa objavil neďaleko kasární čierny Mercedes s chlapíkom, ktorý sa okoloidúcich vypytoval stále na to isté: kde je najbližší vysokoškolský internát. Nebol sám. Na prednom sedadle spolujazdca sedelo, či bolo skôr rozvalené dievča okolo dvadsiatky. Rozopnutá blúzka, bez podprsenky a tak Hlava v jeden večer uvidel jej prsia, ktoré boli doslova vystavené na milosť a nemilosť okolitému svetu. Bez

sukne a nohavičiek len v silonkách, nohy rozkročené, spala. Hlava sa naklonil pripravený odpovedať neznámemu, že ide zlým

smerom a musí to otočiť na smer z ktorého prišiel.

-Nechceš sa s ňou pohrať?- opýtal sa ho neznámy.

Hlava nastúpil, Mercedes zaparkoval v tme. Neznámy sa posadil na zadné sedadlo vedľa Hlavu a v tme mu zasvietil jeho stoporený úd, na ktorý si navliekal prezervatív. Jeden podal aj Hlavovi. Ten si rozopol nohavice, z ktorých ako na povel

vyskočil podobne stoporený úd. Navliekol si prezervatív a čakal…

-Angie, poď!-zašeptal neznámy.

Dievča sa ako na povel z predného sedadla začalo predierať dozadu. O chvíľu chytila do svojej ruky s nalakovanými nechtami Hlavov úd a začala ho jemne masírovať. Hlava cítil v slabinách jemné chvenie. O okamih si Angie jeho úd dala do úst a pohybovala hlavou hore-dolu o to viac, o čo neznámy do nej prirážal zozadu. Hlava bol v raji, zrazu bol nevládny a nemohol sa ani pohnúť. Už-už bol pred vyvrcholením…

Zacítil, ako sa do natiahnutého prezervatívu pomaly rinú jeho spermie. Aj neznámy s prirážaním skončil. Angie bola zjavne

spokojná a driapala sa na svoje predchádzajúce miesto.

-Mladý, tu máš.- neznámy mu podával bankovku. Hlava sa lepšie prizrel, bola to päťstovka. Za čo, to mu bolo v tej chvíli jedno. Dal si ju do peňaženky a trochu nechápavo pozeral na ochádzajúci Mercedes. Neskôr sa dozvedel, že neznámy stražákom z neďalekých skladov platil za to, že sa s jeho spolujazdkyňou „pohrali“. Či bola tá istá, to už nevedel.