Obdobie od februára 2020 má okrem rôznych prívlastkov aj prívlastok „obdobie zmeny“. Tak sa to aspoň tvrdí oficiálne. Neoficiálne by som k nemu pridal aj že ide o obdobie „zmeny“ vo frekvencii výsmechu (vy)volených do tváre občana, z ktorého sa stala už akási samozrejmosť, voči ktorej je už časť obyvateľov apatická. Tieto „výsmechy“ môžu byť aj barometrom k tomu, ako sa dá s ľuďmi „kývať“ (manipulovať). Priznám sa, že je mi zle zo správ o „apokalypse,“ ktorá sa má na nás valiť. Pri vychutnávaní kávičky po nákupe sa rozhliadam po ulici a lentak rátam ľudí v reapirátore, ktorí na mňa gánia, ako si spokojne upíjam z automatovej kávy či vykračujem na električku s odokrytými dýchacími cestami…
Výsmechy na pokračovanie?
Domnieva l som sa (zrejme naivne Deväť plus jeden výsmech (vy)volených(? ) do tváre občana – život – Blog – Pravda), že sa frekvencia výsmechu „verchušky“ zmierni, ale naopak. Posledným výsmechom v čase „zúriacej pandémie“ je minister zdravotníctva, ktorý si to šikol na dovolenku do Ománu. Nie, nebojte, nezávidím, nech si ju za normálnych okolností užije. Podobne je nepodstatné a neriešim, či má v sebe chemickú „mňamku“. Dokonca nie je ani zaujímavé, či si ju platil sám. Zaujímvé je, že človek, ktorý moralizuje a šíri apokalypsu, je (podľa ohlasov) spoljuzodpovedný za doslova úpadok Slovenskej republiky v drvivej väčšine oblastí života sa s nonšalantou aroganciou vysmeje do tváre občana…