Janko bol ako vysokoškolák športovec, svalnatý, vytrénovaný a … ambiciózny. Došlo to až tak ďaleko, že študoval, študoval, až tri vysoké školy vyštudoval. Mal pred menom kopu titulom, až sa mu niekedy pri ich čítaní skoro zlomil jazyk. Janko sa stal strážcom zdravia Republiky. Bolo by to v poriadku, keby sám nebol príkladom , ako človek nemá vyzerať. Tvár mu zdobila dvojitá brada a obleky, ktoré nosil na ňom išli prasknúť, ale hlavná vec, že strážil zdravie… Prišiel vírus, začal sa ho aj sám báť, keď k nemu raz prišiel jedného dňa už bývalý Diktátor s úsmevom na tvári a bez zakrytých horných a dolných dýchacích ciest mu len povedal:“Neboj, to je len na vystrašenie ľudí, nás sa to nedotkne. Pred kamerami budeme zarúškovaní, mimo nich odrúškovaní. Jankovi vtedy nesmierne odľahlo. Táto úľava prišla v poslednej chvíli, keď aj napriek rúšku bolo vidno červeň v jeho tvári, z čela sa mu rinuli kvapky potu a skutočne ťažko sa mu dýchalo…
Prešiel nejaký čas, Janko bol pevne ukotvený vo svojej funkcii strážcu zdravia, dostal parlamentom právomoci, vydával jednu vyhlášku za druhou, aby ich vzápätí menil, až ich to dospelo do situácie, že sa ani sám nevyznal vo vyhláškových zmenách zmenenej zmeny… Ale v tej poslednej sa vyznal: vyhláškou vymedzil metre štvorcové predajnej plochy na jedného človeka. A tak, najmä cez víkend, sa stávalo, že keď človek išiel do potravín a neušiel sa mu napríklad nákupný vozík, čakal pred potravinami. V lete či na jeseň by toto čakanie aj ušlo, ale v zime? Janko, sediac za stolom vo svojej kancelárii, počúval bývalého Diktátora, teraz ministra štátnej pokladne Republiky, ako mu s rozšírenými očami a s výrazom šialenca hovorí: „Buď kľudný, právomoci na vydávanie vyhlášok máš, tak čo? Vlani sa ľudia začiatkom novembra postavili do radov na MOJE testovanie. A aj keď im nič nebolo, po niekoľkých hodinách čakania v rade, aby im dal modrý papierik s ich negatívnym výsledkom ilúziu slobody, práve toto čakanie im dalo základ minimálne prechladnutia. Buď kľudný, potrebujú jesť, tak vyčkajú a vírus musí žiť, musíme medzi ľuďmi udržiavať strach!“ Bývalý Diktátor sa prudko postavil z klubovky v ktorej sedel a bez pozdravu vyšiel z kancelárie. Janko si vložil hlavu do dlaní a zamyslel sa: „Vlastne má bývalý Diktátor pravdu. Ľudia potrebujú jesť tak nech čakajú. Musia si uvedomiť, že v predajni nesmie byť ani stopa po víruse! Nevadí, že prechladnú či budú nejakým spôsobom chorí. Spolu to zvládneme!“ S týmito slovami uspokojený si zapol počítač a otvoril si mailovú schránku so správami a s novými výsledkami pozitivity testov…