Kam kráčaš človeče? Kam kráčaš Republika? (Krátke monológy(bývalého) Diktátora XIII)

12. apríla 2021, stefanmichalik, próza

 

 

„Kamže to kráčame? Zabili sme iné diagnózy, stali sme sa šťastnou krajinou! Zabili sme chrípku, ostal nám Vírus! No nie sme šťastní?“ povzdychol si už bývalý  Diktátor, teraz minister štátnej pokladne Republiky.  Táto  sa  už stala krajinou, kde sa íudia neboja  umierať! „Umierame radostne a s úsmevom, preto sa aj Republika stala krajinou, ktorá má  najviac mŕtvych na milión obyvateľov na svete! Riešili sme lieky a priam so zbožnosťou  pozeráme na Liekovú agentúru únie, čo povie na Ivermectin. Predsa nám tu nebudú kaziť snahu liečiť remdesivirom! Nejaké pochybnosti o jeho účinku? Pche, nezaujímavé, pochybovačov umlčíme. A nejakých odbojných starostov zvládneme ľavou zadnou!“ dodal si sám pre seba čerstvý minister. Načo sú deťom školy? Načo im je vedieť syntax, kto to bol Moliére či taký Pišťanek? Veď čím je národ blbší, tým je ľahšie ovládateľnejší, nie? Republika je preto republikou, ktorá má najdlhšie zavreté školy na svete.  Ha, respirátory  či rúška? Treba sa chrániť, nie?  Sú ovečky, ktoré si zarúškujú aj celú hlavu, dajú jednorazové plastové rukavice pekne po  lakte. A pekne v rúškach či respirátoroch budú dýchať CO2. Radostný nádych, ešte radostnejší výdych! Nech sa ten oxid uhoľnatý pekne rozširuje do celého tela, nech sa pekne znižuje okysličenosť krvi, nech prídu malátnosti, kolapsy…. „Jéj, očkovanie?“ pousmial sa a bradu si podoprel rukami. V ľuďoch je vyvolaný správny strach, hystéria a poďho na včeličku  s neznámym obsahom, za ktorý ani  výrobca nepreberá zodpovednosť!  Že sa robia po očkovaní nejaké zrazeniny? Nevadí! Budeme očkovať starších! Sú starší, nepotrební… a majú toľko zdravotných  problémov, že sa o jeden viac medzi nimi stratí. A čo s tými vakcínami od Maca na sklade? Nič! Budem mlžiť!  Ľuďom sa povie, že to s nimi nevyšlo, ale majú sa čím očkovať! To nevadí, že diabetici, tlakári a ľudia s podobnými problémami budú do troch či štyroch rokov odrovnaní…. Čerstvý minister štátnej pokladne si zo saka vybral testovaciu paličku a zasnene sa na ňu zahľadel. Táto  „atómovka“ prispela, že je  Republika unikát vo svete, ktorý na týždennej báze testuje svojich aj zdravých obyvateľov. Minister štátnej pokladne sa usmial ako správny šialenec.  A bol so sebou spokojný, keď na svojej plačovke(ehm, tlačovke) vyronil krokodílie slzy a hovoril niečo o rituálnej poprave ministra zdravia  Ducha Svätého a svojej osoby ako diktátora. Zrazu precitol: niekto zaklopal na dvere jeho kancelárie a pred sebou mal na stole aj kopu papierov, medzi ktorými boli aj štvrťročné odmeny  pre čelných pracovníkov ministerstva štátnej  pokladne, ktoré čakali na schválenie…