V to stredajšie ráno mal Diktátor zlú náladu. Cestou na ÚV videl, ako nad riekou, pri ktorej leží hlavné mesto Republiky, poletuje postava šaša z balónov a, ako sa z telefonátu ministra Ušatého dozvedel, mala jeho tvár. Rozčúlenie druhé prišlo, keď od vchodu do areálu ÚV videl z auta, pred v novembri zavarenou bránou kopu, ktorú na vlečku nahadzujú lopatami robotníci. A bola to kopa hnoja… Prišiel do svojej kancelárie, tašku a kabát hodil do kresla, išiel k svojmu stolu a poriadne po ňom buchol. Vidiac lajstrá, čakajúce na JEHO podpis, ktoré roztriedené v obaloch pri jeho údere nadskočili, mu na okamih zlepšili náladu. Ozvalo sa slabé zaklopanie na dvere, ktoré sa ticho otvorili a ako zmoknuté sliepky vošli ministri Duch Svätý a Ušatý. Diktátor na nich so zamračenou tvárou pozrel a so sociopatickým potešením si vychutnával rinäúci sa pot z ich tvárí. Keď mu minister Ušatý oznámil, že pred vchodom do budov ministerstiev boli reťaze, nasrdený Diktátor naberal rôzne odtiene farieb, z ktorých dominovala červená. Keď to vyzeralo, že ho už – už porazí, minister Ušatý len slabým hláskom zaševelil:“Ale má to na svedomí exminister Drakon. Diktátor sa s vypleštenými očami posadil do klubovky a lapajú po dychu z tašky vybral knihu o plynových maskách a začal si v nej listovať. „Keď si tí nevďačníci, vrátane ministra Teplého rožka nevážia jeho úsilia, postará sa, aby ľudia nosili plynové masky ako ochranu proti vírusom,“ zahundral si viac-menej pre seba. Ministri Duch Svätý a Ušatý v úctivom predklone cúvali k dverám, ktoré rýchlo otvorili a s ešte väčšou rýchlosťou za sebou zatvorili….