Je špajza prázdna? (Krátke monológy diktátora IV)

24. decembra 2020, stefanmichalik, próza

Diktátor sa prechádzal  po miestnosti až sa zastavil pri ozdobenom vianočnom stromčeku.  Zúrivo uvažoval, až sa mu po chvíli na tvári rozprestrel blažený úsmev. Veď čo, republiku má v rozvrate, ľudia majú strach z Vírusu, toho odbojného majiteľa krčmy z východu Republiky dal za mreže za to, že si dovolil  otvoriť krčmu, ktorá mala, spolu s  inými prevádzkami podobného typu, ostať zavretá. „ Veď čo,“ Diktátor sa pousmial, „ ľudia musia mať ten správny strach, čísla pozitívnych nám utešene stúpajú a s tými felčiarmi, ktorí spochybňujú jeho BOJ s vírusom, ľahko zatočí.“ Zbožne sa zahľadel na fotku Jožka Góbelsa, ktorú mal  len-tak položenú na kope fasciklov s lajstrami na podpis. Ešte že  má tie jeho denníky a propagandu za 7,5 milióna éčiek zo štátnej kasy je odklepnutá.  Pousmial sa nad predstavou, ako jeho minister Teplý rožok nad nimi čistí zemiaky. Vzápätí sa mu na tvári  rozhostil kľud. Ľudia cez JEHO vládne noviny dostanú tie SPRÁVNE  informácie, ako všetko kvitne, ako budujeme krajšie zajtrajšky aj tým, že bývalých potentátov posielame za mreže… Ale heslo ostáva nezmenené :“Špajza je prázdna!!!“