A opäť proti niečomu bojujeme, zrejme aby sme nevyšli z cviku! :o))) Tu je to predvolebný slogan, kde sa pod bokovým výkrikom „Poďme do nich“ usmievala vraj nová tvár v politike SR s vrcholne pozitívnym vzťahom k drogám. Matelko nás presviedča, ako „tej hnusobe zakrúti krkom“! Ide národu príkladom, ani len karanténu neabsolvuje, veď má od hygienikov výnimku…
Malá spomienka
Po roku 1989 boli ľudia priam hladní po informáciách všetkého druhu. Bol skutočne široký výber názorov a hlavne periodík. Odkrývali sa rôzne témy, hovorilo sa otvorene o rôznych veciach z politiky, histórie, o záhadách. Osobne rád spomínam na toto obdobie ako vášnivý prijímateľ skutočne širokého záberu informácií z rôznych názorových platforiem. Nepovažujem nič, čo sa v dobe svojho vzniku javí ako absurdita… Tou boli pred pár rokmi napríklad zrušenie hotovosti či čipovanie ľudí, aj keď „len“ na to, aby mali po ruke čip ako kartu, na otvorenie dverí…
Škatule, hýbte sa!
Osobne nie celkom verím po rokoch hry na (vraj) slobodu názoru poslednému zámeru vlády SR bojovať proti hoaxom.. priznám sa, mám z tohto zámeru husiu kožu. Prečo? Počas rokov sa začali tituly na mediálnom trhu zlučovať. A tak sme mohli zistiť, že z hľadiska denníkov je tu názorová uniformita. Znamená to, že si mohol človek kúpiť jeden denník, aby si v nádeji, že sa dozvie viac, kúpil druhý… A po jeho prečítaní zistil, že nepíše nič prevratnejšie a iné, ako ten prvý denník. Pri narábaní s číslami to tiež nebolo bohvieaké. Pri tvorbe prehľadu zmien (zákonov a väčšinou zvyšovania cien za jednotlivé komodity) som mal tri zdroje: údaje z jednotlivých ministerstiev a dva denníky. S počudovaním som zistil, že jedine Pravda (to, že tu mám blog s tým nemá nič spoločné) najpresnjšie uvádzala všetky relevantné zmeny. Druhý denník, ktorý zrejme rád otvára Overtonove okná(technika manipulácie s názorom), keď vyšiel na titulke s veľkým nadpisom :Pedofili nie sú zločinci, má akúkoľvek objektivitu zrejme na háku…
Opäť boj?
Zvádzame denne taký „malý“ boj, ale NIE s dezinformáciami, ale o prežitie. Zámer slovenskej vlády bojovať s hoaxami mi skôr pripadá ako boj s inými názormi, ktoré sú čím ďalej, tým viac „niekomu“ nepohodlné. A je zrejme úplne jedno, že človek svoj názor vysloví kultúrne, bez urážky dôstojnosti, zdravia či rodiny toho druhého! Narúša sa tým zrejme názorová „jednota“, keď bežný človk po príchode z práce si sadne pred večerné správy niektorej TV a má pocit, že je informovaný. Žiaľ, podsunie sa tvrdenie, že to či ono je
konšpirácia a o chvíľu sa to ozýva celou republikou. Keď som sa raz opýtal, v ktorom článku jedny noviny uverejnili, že pitie Sava je liečivé, nedostal som odpoveď . Ale táto „myšlienka“ si aj napriek tomu žila ďalej svojim životom… Podobne aj posledný protest pred úradom vlády v Bratislave. Sledujúc jeho priam prenos som videl ako vodné delo striekalo smerom do parčíka pred ÚV SR, kde sa nachádzali prívrženci ultras. Na druhý deň niekoré denníky na titulke s veľkými písmenami informovali, že tam boli len kotlebovci a chuligáni. Fakt, že tam ľudia kľačali pred vodným delom bol v tú chvíľu zrejme nepodstatný… Asi najhlavnejším je, že sa asi pretláča snaha o vznik ministerstva, žeby Pravdy?