Slovenská republika sa stala republikou nechutných hier s dôverou v štát a jeho predstaviteľov.
Žiaľ, chabá dôvera občanov v neho bola zneistená viacerými úkonmi, sprevádzanými mediálnou masážou na ich prijatie obyvateľstvom. Tu sa ZRUŠILI amnestie, tam si zamestnanec jednej banky zmyslel, že si mrkne na účty jedného ministra. Ponechajme teraz bližší opis situácie!!! Faktom ostáva, že pre obyčajného človeka, majúceho na účte, obrazne povedané, pár drobných na prežitie, to znamená naštrbenie jeho dôvery v inštitút bankového tajomstva. A NIKTO si nemôže byť istý, že jeho prípad amnestie sa nestane v budúcnosti objektom záujmu a CHUTI ju niekedy v budúcnosti zrušiť…
Dá sa povedať, že podobne sme na tom aj s našou históriou. Pomaly, ale isto sme v situácii, keď sa „niečo“ v minulosti stalo, ale my si to pripomínať nebudeme, lebo sa to jednoducho NEHODÍ. Tou situáciou je aj dátum 4.4. Či sa to „niekomu“ páči alebo nie, jednoducho keď nie zo slušnosti, tak aspoň z povinnosti na ten Slavín „nakluše,“ a tým, ktorí Bratislavu v 1945.roku oslobodili, vzdá ASPOŇ úctu a vďaku za oslobodenie z povinnosti!!! A neobíde výročie oslobodenia Bratislavy bez povšimnutia, ako to urobil prezident tejto republiky…