Do povedomia vošiel ako náhradník za Davida S., klorý síce bol za protestovanie, ale akosi nevedel odpovedať na otázky, o čom sú kauzy a kauzičky, proti ktorým „Slušné Slovensko“ protestuje. Tak sa preto slušne stiahol do úzadia. Ten nastupujúci „aktivista“ to zobral pekne od podlahy a aktivizoval tak svedomito, až sa preaktivizoval do parlamentu. Vraj za stranu „Za ľudí“. Za seba môžem povedať, keďže sa neskromne medzi ľud radím, že som tomuto zoskupeniu hlas nedal. A aby tej radosti nebolo málo, ako podpredseda parlamentu sa pustil do obhajoby návrhu zákona na zamedzenie šírenia koronavírusom a (vraj) nemá šmírovať ľudí. Parafrázujem status Eduarda Chmelára : „História nás učí, že nie všetky dočasné opatrenia na odvrátenie mimoriadnej situiácie, ostali dočasnými!!! Návrh zákona hovorí podľa Šeligu o tom, že telekomunikačný úrad si na žiadosť Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vypýta informácie o tom, kde sa občan nachádzal a s kým bol v kontakte. Šeliga vylúčil, že by štátne orgány chceli monitorovať obsah hovorov či SMS správ. Úrad má následne vyzvať tohto človeka a ľudí v jeho okolí, aby sa dali testovať a zostali v karanténe. V situácii, keď som donedávna naivne veril v existenciu bankového tajomstva v tejto republike, kým ho „niekto“ narušil (nepodstatné ako svoj čin odôvodnil) či amnestie(ktorú som bral ako nezrušiteľnú) a bola zrušená, len môžem povedať: Neverím vám ani nos medzi očami!!!