V roku 2008 sa objavila správa, podľa ktorej analýzy DNA potvrdili, že na Martinskom cintoríne v Bratislave leží skutočne Dr. Jozef Tiso, ktorého pozostatky pochovali po jeho poprave v roku 1947na Nitrianskom hrade.
Niekto by mohol namietať, čo aj zrejme bude, že si takýto trest zaslúžil… Odpoveďou na takúto myšlienku by bola protiotázka: A Emil Hácha ako protektorátny prezident mal menšiu vinu??? Tiso, čo vidno aj z dobových fotografií, si pri stretnutiach s nacistickými pohlavármi, ktorým sa nemohol vyhnúť, zachovával pri pozdrave s nimi ako prezident noblesu – obmedzil sa len na zdvihnutie pravej ruky. A Hácha? Hm, z dobových fotiek nie raz vidno, ako sa nácipohlavárom klaňal, div im jazykom neleštil čižmy. Mal menšiu vinu na tom, že Čechov Nemci skoro vykynožili? V porovnaní so Slovenskom, ktorému sa Nemcom za vojny darilo viacej vzdorovať? Aj napriek tomu, že bola SR územne ošklbaná, darilo sa jej a bola malým hospodárskym divom vo vojnou zmietanej Európe. Ale, emócie bokom!
Ako vznikol štát?
V roku 1991 vyšla vo vydavateľstvách Odkaz a Ozveny kniha spomienok od Karola Sidora „Takto vznikol Slovenský štát“ s komentárom historika Františka Vnuka. Aj samotní vydavatelia v úvode knihy poznamenávajú , že obdobie vzniku Slovenského štátu „sa len postupne prehodnocuje, skúma sa objektívnymi historickými štúdiami.“Sidor v tejto knihe opisuje udalosti od 27.februára do 15.marca 1939, ktoré mali vplyv na vzťahy medzi politickou reprezentáciou Čiech a Slovenska a ktoré po Mníchovskom diktáte, kedy vtedajšiu Československú republiku Veľká Británia či Francúzsko hodili cez palubu do náručia Hitlerovi… Ako v knihe píše jej komentátor František Vnuk. (strana 128):“Koncom februára 1939 v Nemecku už všetko bolo pripravené na likvidáciu Č-SR, čakalo sa iba na príhodnú zádrapku. Túto vytvorili Česi svojim vojenským pučom (tzv.Homolov puč) 9.-10. Marca 1939.“ A reči, podľa ktorých bol Slovenský štát vyhlásený z vôle Hitlera „máličko“ pokrivkávajú. Hitler si dňa 13. marca 1939 dal zavolať Tisa, ale „nerobil naň nijaký nátlak, nezastrašoval ho nijakým grobianstvom. Jednoducho mu vyložil ako veci stoja, že dni Č-SR sú spočítané a české zeme budú pripojené k Nemecku.“ Ako Hitler dodáva:“Nemecko nemá záujem o priestor východne od Karpát.“ Na str. 130 Vnuk píše :“Maďari boli veľmi nespokojní a chceli získať územie, ktoré stratili mierovou dohodou v Trianone a ktorá dnes tvorí slovenskú časť Česko – Slovenska… S týmito alternatívami predstúpi Tiso pred Slovenský snem.“ Hitler podľa Vnuka iba šikovne pri likvidácii Č-SR využil príležitosť, ktorú mu poskytli Česi svojim vojenským zásahom na Slovensku dňa 10. marca 1939. Tiso poslancom vtedajšieho parlamentu predniesol správu z rokovania s Hitlerom. Nepriamo tu rezonoval aj fakt, že vtedajšie Slovensko boli pripravení obsadiť jeho severný a južný sused, pričom sa malistretnúť na spoločnej hranici pri Banskej Bystrici. Poslanci vtedajšieho parlamentu na základe týchto skutočností Slovenský štát dňa 14. Marca 1939 vyhlásili.
Sidorova kniha ponúka možnosť nahliadnutia za oponu vtedajšej politiky a subjektívne podanie marcových udalostí roku 1939. Komentár historika Františka Vnuka ponúka rozšírenie Sidorovho opisu udalostí o historický kontext politického diania v strede Európy za situácie, keď najdominantnejšie bolo fašistické Nemeccko…
Akoby epilóg
„Obhajcovia demokracie“ nás tu kŕmia slovnými ekvilibristikami typu: “Je to vyvrheľ, fašista.“ Diskusia, protidiskusia, či iná reakcia na takéto vyjadrenia u nich nie je prípustná. Na Slovensku začíname mať pred očami pomaly historickú hmlu. Nevidíme, nepočujeme… Diskutujme preto aj o tomto vojnovom období slovenských dejín, nevyhýbajme sa mu a pripusťme naň konečne aj názory z inej strany, než počúvame doteraz…Inak si môžeme s kľudom povedať to, čo je v nadpise článku, ale bez otáznikov…cc