Nezabudnem, ako pri pokladni v potravinách platil starý pán v ošumelom kabáte, mierne zhrbený za „veľký nákup“ :asi 5rožkov, nejaké paštiky, dve pomazánky. Pokladníčka nákup mechanicky nablokovala a povedala sumu. Starký zo zrobenej dlane vysypal na pult drobné. Pokladníčka zagúľala očami a rátala. Po chvíli strojovým hlasom zahlásila, že chýba 10 centov. Starký si hrabol najprv do jedného vrecka, potom do druhého a oči sa mu zaleskli. Nemal. Pokladníčka „mierne“ znervóznela, ľudia v rade tiež a o starom pánovi ani nehovorím. Podišiel som k pokladníčke a položil na pult 10 centov. Starkému odľahlo, pokladníčka čosi zavrčala a hodila mincu do pokladne. Pri východe z obchodu ma čakal starý pán a chcel odo mňa adresu, kde mi tých 10 centov donesie. Odmietol som, len som mu pevne stisol ruku a zaželal pevné zdravie a odišiel som z obchodu…
Pre jedných sú dôchodcovia, ktorí vybudovali po vojne tento štát, zdrojom životných skúseností. Pre druhých neželanou ekonomickou príťažou, ktorú treba stoj čo stoj eliminovať. Pre dôchodcov (všetkých kategórií) je nedávno schválený 13.dôchodok prilepšením a vôbec ich nezaujíma, od koho to majú. Osobne si dovolím DOSŤ pochybovať, že napríklad od milovníka teplých rožkov by sa podobnej veci dočkali. Náš milovník teplých rožkov uznáva len zdravých ľudí, ktorí by do 15.30 pracovali a o 16tej by, keby už skutočne nevládali, išli do rakvy vypustiť dušu. Zdravý človek nevie a zrejme ani nechce pochopiť, ba ani sa vcítiť do kože starobného či invalidného dôchodcu… Priznám sa, že mi chvíľu trvalo, kým som pochopil význam slov jednej „celebrity“, ktorá vyhlásila (parafrázujem), že na Slovensku bude všetko v pohode o dve – tri generácie. Je to jednoduché! O dve či tri generácie už nebude ani chýru po ľuďoch, ktorí vedia porovnať situáciu pred a po roku 1989. Nebude ľudí, ktorí sú určitou záklapkou všetkých možných „izmov“. A aj keď sa toho s najväčšou pravdepodobnosťou už nedožijem, desím sa naplnenia jeho slov!!!
foto:internet