Keď je na Slovensku priam kriticky a niektoré inštitúcie štátu sú doslova a do písmena v kóme (napríklad NRSR či niektorí politici), vytiahne sa na odpútanie pozornosti maďarská karta..
Slovenský jazyk za dobu svojej existencie zažil kadečo. Osobne som si myslel, že už nepríde nič, čo by ma prekvapilo. Omyl! Minister dopravy Érsek po tričkách so slovenským znakom v kosoštvorci a nápisom „JBMNT“, tomu nasadil priam korunu svojim výrokom:“ „Treba zaviesť, aby deti, či sa mu niekomu páči, alebo nie, sa učili ako Slovenčinu, ako cudzí jazyk, pretože keď je niekto Maďar a doma hovorí maďarsky, preňho je slovenčina cudzím jazykom.“
Je priam verejným tajomstvom, že pod rúškom ochrany práv národnostných menšín (najmä tej maďarskej) „vďaka“ predstaviteľom menšinových strán( napríklad bývalého Spolužitia či Maďarského kresťansko – demokratického hnutia) sme tu už mali kadečo. Najmä v roku 1994 tu bola požiadavka na vytvorenie vlastného (rozumej maďarského) biskupstva so sídlom v Ostrihome či požiadavka na vyučovanie v materinskom jazyku. A, ako sa svojho času vyjadrilo hnutie Spolužitie, kultúrna a školská autonónmia nie je možná bez tej územnej. Neviem, či sa mám radovať, či mám rovno plakať, ale tento ich výrok, ako aj túto „myšlienku“ vo všeobecnosti, som skoro pred štvťstoročím predvídal. V roku 2009 tu bol spolok AT-Harmónia, ktorý sa nepáral a rovno tú autonómiu(územnú) oblastí v južnej časti Slovenska požadoval… Pred rokom sa pridal minister dopravy SR Érsek, ktorý „hrdinsky“ pózoval s tabuľou Šamorína, ktorej veľkosť totožná s tabuľou slovenskou a má priniesť „pocit zrovnoprávnenia a hrdosti občanov maďarskej národnosti.“ A o vlakoch jednej spoločnosti, premávajúcich z Bratislavy do južných častí SR si niektorí tu žijúci občania maďarskej národnosti tiež myslia svoje. Prečo ? Človek (aj tu žijúci Maďar) si v nich doslova a do písmena pripadá ako debo, keď mu príslušnú zastávku ako debovi odrapká hláska aj v maďarčine s pokynom, ktorými dverami vlaku má vystúpiť. Podľa mňa sa leje olej do ohňa vyhláseniami, kto a kedy urobil chybu, keď nevymedzil, kedy sa môže na území SR hrať hymna napríklad Maďarska. Kto teda robí z tu žijúcich občanov Slovenska maďarskej národnosti….? Komu to prospieva?
Jazykový Damoklov meč?
Od čias prvej ČSR sa traduje „vtip“, keď prišiel školský inšpektor na hodinu slovenského jazyka do školy s vyučovacím jazykom maďarským, vyučujúci pred začiatkom výuky povedal žiakom :“Tak a teraz sa ideme dve hodiny učiť jazyk našich nepriateľov.“ To ovšem vyučujúci nevedel, že inšpektor maďarský jazyk ovláda…
Jedna z komerčných televízií v SR prišla svojho čas na to, že práve v Dunajskej Strede to nie je s ovládaním slovenského jazyka, žiakmi stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, všetko s kostolným poriadkom. Vyslala štáb, pričom redaktorka nakrútila spravodajský „šot“, ktorého obsah bol na zaplakanie. V ňom náhodne(videl som to na vlastné oči) oslovení študenti stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským odpovedali, na priam stupídne jednoduché otázky v slovenčine, najdlhšou možnou vetou:“Ja neviem po slovensky.“ Pestovanie falošného ohrozenia „národnej integrity“ prináša ovocie v podobe zakomplexovaných, po slovensky sa bojacich hovoriť občanov maďarskej národnosti. Čo sa tým aj chce dosiahnuť? Územie južného Slovenska, ktoré má vyše 10 000 kilometrov štvorcových a má aj najväčšiu zásobáreň spodnej pitnej vody v strednej Európe, je zrejme dosť veľké, aby na ňom našli aj takíto „jazykoví nevedkovia“ pracovné uplatnenie. Osobná skúsenosť, keď som s otvorenými ústami videl, ako vyučená kaderníčka predáva v Dunajskej Strede v stánku „iba“ preto, že nevie po slovensky a napríklad do Bratislavy ísť pracovať z tohto dôvodu nemôže!!! Pokiaľ ešte nie je čitateľ unavený týmito riadkami, žiada sa mi dodať, že toto všetko neplatí o Maďaroch „an blok“! Nikto tu žijúcim národnostiam v SR neberie komunikáciu, literatúru, školstvo, históriu !!! Len po vzore iných krajín by si mali k srdcu zobrať aj fakt potreby ovládať štátny jazyk krajiny v ktorej žijú. Nikto od nich nechce, aby slovenčinu ovládali na sto percent! Len sa (nielen po nich ) v budúcnosti bude chcieť „iba“ jej ovládanie…