Národ uveril v novembri 1989 ľúbivým slovám o demokracii, humanite, slobode cestovania či slobode slova… Demokracia sa nám za tých 30 rokov zmenila na anarchiu, tak vrele pestovanou slovami o tom, že ten a ten „má právo na to a to“, humanitne sme to „dopracovali“ na jedno bombardovanie, pričom osobne dúfam, že nevinní civili, ktorí pri ňom zahynuli, prídu jeho autorov aspoň raz strašiť…
Sloboda cestovania sa väčšine obyvateľov Slovenska zúžila, pokiaľ si nechcú brať pôžičky na cestovanie (rozumej aj dovolenky) na cestu prstom po mape. Dostali sme sa aj do úrovne, kedy máme švajčiarske ceny a etiópske platy… A sloboda slova? Áno, je to vzácny dar, hodný diamantu! Najmä pokiaľ ju vie človek správne použiť. Pred pár rokmi som čítal článok, kde bolo o.i. uvedené: „O skutočnej slobode slova môžeme hovoriť, že bola v prvej polovici 90 tych rokov minulého storočia.“ A to dávam za pravdu, veď existovali noviny ako Slobodný piatok, Hlas ľudu, Slovenský denník, Pravda, Práca či napríklad vysokoškolský týždenník Echo ktoré som osobne pravidelne kupoval a čítal. Z tých „konšpiratívnych“ tu boli Hlas Slovenska, Zmena, Slovák express, Slovenské ozveny. Tieto periodiká uverejňovali aj to, po čom ľudia v tých rokoch doslova bažili : po článkoch o histórii Slovenska (nebol to len vojnový Slovenský štát!!!) Vychádzali knižky, diela napr. Ľudovíta Štúra, pamäte Gejzu Medrického (ministra hospodárstva Slovenského štátu 1939-1945), Konštantína Čulena, Karola Sidora a ďalších) Hovorilo sa aj o historických veciach, ktoré v rokoch 1992-1993 ostali v tieni vzniku Slovenskej republiky.
„Demokracia, kde si?
Pri vzájomných diskusiách, aj na sociálnych sieťach, ktoré pritvrdili, sa vytratilo motto T.G Masaryka:“Demokracie, to je diskuse!!!“ Z rukou na srdci priznávam, že sa osočovaniu a použitiu pejoratív sa snažím všemožne v diskusii vyhnúť, čo sa mi aj darí. Pár rokov po vzniku SR sme hľadali aj nepriateľov a rozbíjačov štátnosti… 30. rok po novembri 1989 osobne môžem skonštatovať, že nastalo hľadanie ideových nepriateľov, ktorí svojimi nie útočnými názormi akosi naštrbujú ideovú jednoliatosť spoločnosti. K tomu prispieva doslova poľovačka na časopis Zem a vek. Ako som už vyššie uviedol, aj tesne po roku 1989 vychádzalo pár periodík, ktoré by podľa dnešného slovníka dostali prívlastok konšpiratívne, ale a to môžem úplne vážne prehlásiť, že Z&V je svojim obsahom proti vtedy vychádzajúcej alternatív len čajíčkom pre batoľatá. O to viac ma zarazili „aktivity“ aj akttivistov, vďaka ktorým Z&V nie je ani v Tescu či Bille a ani v knižniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského či Banskobystrického samosprávneho kraja…
A s Novým rokom 2020 ho už nenájdeme ani v predajniach Kauflandu, hoci to sa v čase vyraďovania časopisu Zem a vek z predajní Tesco vyjadrilo ústami svojej hovorkyne, že ho z Kauflandu vyradiť neplánujú….